Jens Spahn, bývalý minister zdravotníctva a významný člen CDU, v rozhovore pre denník The Times uviedol, že jeho strana chce po vstupe do vlády znížiť mieru nelegálneho prisťahovalectva do Nemecka. Problémom podľa neho je to, že európske súdy počas desaťročí vymedzili právo na azyl obšírne, čo ďaleko presahuje zásady stanovené v pôvodnom Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP).

„Pôvodnou myšlienkou dohovoru bolo poskytnúť ochranu. To znamená, že ak sa poskytuje ochrana, rozhoduje sa o tom, komu. To sa však prostredníctvom súdnych rozhodnutí vyvinulo do práva osôb žiadajúcich o ochranu získať ju akýmkoľvek starým spôsobom,“ uviedol Spahn v rozhovore.

Migračná kríza trvajúca desaťročie

Nemecko sa od začiatku európskej migračnej krízy, ktorá sa začala pred desiatimi rokmi, muselo vysporiadať s prílevom státisícov nelegálnych migrantov. Do veľkej miery za to môže Spahnova strana CDU, keďže jej vtedajšia líderka, predchádzajúca kancelárka Angela Merkelová, presadzovala promigračnú politiku a otvorila nemecké hranice migrantom utekajúcim z územia vojnou zmietanej Sýrie.

V roku 2016, na vrchole krízy, požiadalo v Nemecku o azyl 745 000 migrantov. Odvtedy sa tento počet znížil, ale v posledných rokoch začal opäť rásť. V roku 2022 podalo žiadosť približne 244 000 osôb a v roku 2023 352 000 osôb.

Množstvo desivých útokov nožom páchaných migrantmi v posledných mesiacoch, hrozba islamského terorizmu, ako aj nedávne volebné úspechy pravicovej protiimigračnej strany AfD podnietili súčasnú ľavicovo-liberálnu vládu k oznámeniu prísnejších azylových opatrení.

CDU, ktorá podľa prieskumov verejnej mienky vo februárových predčasných voľbách zvíťazí, sa však domnieva, že tieto opatrenia nie sú dostatočné. Strana sa usiluje o to, aby nelegálni prisťahovalci, ktorí nemajú nárok na azyl, boli na nemeckých hraniciach vracaní späť odkiaľ prišli

„ Učíme sa zo svojich chýb,“ povedal Spahn o ére Merkelovej.

Na zavedenie účinných opatrení by podľa Jensa Spahna bolo potrebné koordinované európske úsilie o zmenu európskych zákonov o azyle, inak by sa vláda CDU mohla “zamyslieť“ nad členstvom Nemecka v ESĽP.

Dohovor

Európsky dohovor o ľudských právach nadobudol platnosť pred viac ako sedemdesiatimi rokmi a jeho signatármi sú všetci členovia Rady Európy (46 európskych krajín, vrátane 27 členských štátov EÚ). Každá osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva boli podľa dohovoru porušené, sa môže obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.

Tento súd bol nespočetnekrát obvinený z presadzovania liberálno-ľavicových hodnôt a z porušovania práv suverénnych štátov, ktoré nemajú inú možnosť, ako akceptovať rozhodnutia súdu.

Jedno z takýchto nedávnych rozhodnutí v Nemecku vyvolalo pobúrenie : Krajina bola odsúdená a nútená zaplatiť odškodné migrantovi, ktorý najprv prišiel do Grécka a až potom pokračoval do Nemecka, kde ho zatkli a poslali naspäť do Grécka. Súd nevysvetliteľne rozhodol, že “Nemecko nezabezpečilo, aby sa mužovi po príchode do Grécka dostalo vhodného azylového procesu“.

Najbúrlivejšia diskusia o odchode z ESĽP však prebiehala v Spojenom kráľovstve, kde rozhodnutia európskych súdov o otázkach, ako je deportácia migrantov, klimatická politika alebo to, či môžu väzni hlasovať vo voľbách, zasahovali do domácej politiky. Mnohí konzervatívni politici vyzývali na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EDĽP. Nigel Farage, predseda strany Reform UK (Reformné Spojené kráľovstvo), vyhlásil , že by sa o tejto otázke malo uskutočniť referendum.

Rozhorčenie nad rozhodnutiami ESĽP sa objavilo aj v iných krajinách. Súd nedávno odsúdil Poľsko aj Rumunsko za nedostatočné legislatívne uznanie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, čo podľa ich stanoviska porušuje ľudské práva takýchto párov.

Prečítajte si tiež:

• Patrioti žiadajú úplnú revíziu spoločnej migračnej politiky EÚ
• Ukrajina má nový plán. Uvidíme, čo na to Trump