Môj profil 
Predplatné
K dnešnému dňu neratifikovalo Istanbulský dohovor ešte 11 členských štátov Únie. Sú to: Británia, Bulharsko, Česká republika, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko a Slovensko.
Väčšina europoslancov počas rozpravy s podpredsedom Európskej komisie pre digitálny jednotný trh Andrusom Ansipom vyjadrili poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto krajiny, vrátane Bulharska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou Rady EÚ, nepovažujú Istanbulský dohovor za najlepší dostupný nástroj, pokiaľ ide o boj proti násiliu páchanému na ženách. To, sa totiž v celom dokumente používa len ako zámienka na celospoločenské zavedenie konceptu gender ideológie, ktorá hovorí, že sa ako muži a ženy nerodíme ale “stávame sa nimi”.
Zároveň títo liberálni poslanci rafinovane zdôraznili, že neochota ratifikovať tento dokument je podľa nich “často založená podľa nich na “nesprávnych koncepciách a zavádzajúcich argumentoch týkajúcich sa spôsobu, akým sa v dohovore používa pojem “rod””.
Skutočnosťou však je, že tí, čo ho nechcú ratifikovať, si práveže všimli to, ako dohovor definuje rod. Konkrétne, v dokumente sa píše: “Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov”. Teda dohovorom sa zavádza, že to, či je osoba mužom alebo ženou nie je biologickým faktom, ale len konvenčnou skutočnosťou (rolou, ktorú spoločnosť považuje za primeranú…), umelým konštruktom, ktorý sa zrodil len na základe spoločenského konštruktu. A práve takéto chápanie sa prieči zdravému rozumu, je doslova nevídaným v celých dejinách a to je hlavným problémom celého dohovoru.
Chcú nás ešte viac “masírovať” a tento nátlak nazývajú pomocou
Poslanci teraz vyzvali eurokomisiu a Radu EÚ, aby prijali konkrétne kroky na “pomoc” tým členským štátom, ktoré dohovor ešte neratifikovali.
Časť europoslancov však upozornila na skutočnosť, že dokument obsahuje “ideologickú záťaž”, a kritizovali jeho definíciu rodu. S odkazom na princípy subsidiarity zamietli myšlienku, že EÚ má v tejto oblasti právomoci, a vyzvali na rešpektovanie “vnútorného poriadku” členských krajín.
Ansip v rámci rozpravy uviedol, že Istanbulský dohovor sa zameriava na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a nemá žiaden skrytý zámer, čomu však len ťažko možno uveriť aj napriek tomu, že vyjadril nádej, že členské štáty, ktoré majú pochybnosti o plnom vykonávaní dohovoru, zvážia jeho základný cieľ: podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia.
Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je podľa liberálov najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, EÚ ako organizácia ho podpísala v júni 2017.
Podľa údajov Európskej komisie sa v krajinách EÚ stáva jedna tretia žien obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia po dovŕšení veku 15 rokov, viac ako polovica žien už zažila sexuálne obťažovanie a jedna z 20 žien bola znásilnená. Možno sa nazdávať, že hlavným dôvodom je narastajúci počet migrantov z moslimských krajín, pre ktorých je v ich domovských krajinách znásilňovanie žien bežnou vecou, no paradoxne, tento fakt, ktorého nositeľmi sú vyznávači moslimskej viery, sa v dokumente vôbec nespomína.
.jpg)
