Nás zaujalo najmä to, čo vo videu povedala o civilistoch a o roli USA v konflikte. Už od 1. marca je pre civilistov takmer nemožné opustiť mesto, ešte deň predtým však odísť odmietali s tým, že sa boja. Boja sa toho, či sa vláda o nich postará, mladší muži sa zas boja toho, že ich okamžite navlečú do uniformy. Mobilizácia pokračuje, hoci muži na fronte tvrdia, že násilím mobilizovaný vojak nie je dobrý vojak, je v skutočnosti ohrozením pre svojich spolubojovníkov.

Bez materiánej pomoci USA by Ukrajina bojovať nevydržala. Európa už vyčerpala všetky prebytky. Na Donbase sa človek často stretne s proruskými názormi obyvateľov. Sami bojovníci tvrdia, že sú oblasti, kde až 90 % obyvateľstva čaká s nádejou na príchod ruskej armády, chcú byť súčasťou ruského sveta. V Bachmute a v okolí je takto zmýšľajúcich ľudí viac, než ich je v Charkove.

Žena s tromi malými deťmi ostáva v Avdejevke, ktorá je vo vojnovom stave od roku 2014. Mladá žena neuvádza žiaden dôvod, prečo v meste ostáva, avšak z jej vyjadrení je jasné, že čaká na Rusov, len sa to bojí povedať otvorene. Ani Klicperová ani Kutilová sa bližšie nevenovali tomu, že Avdejevka je dejiskom bojov od roku 2014, keď ruská invázia trvá len rok.

Dôsledky vojny sa líšia na východe a západe Ukrajiny. Západné mestá ich cítia najmä na ekonomike, život je tam však takmer normálny, večer a v noci sa tam svieti. Mestá sú smerom na východ čoraz tmavšie, menej rušné a viac vyľudnené.