Moskva/Washington 19. marca 2015 (HSP/Pravda.ru-Mindaugas Kulbis, Katsumi Kasahara)

NATO začalo pri samotných hraniciach Ruska vojenskú operáciu – Atlantické odhodlanie. Táto operácia sa pozoruhodne podobá na plán Barbarossa uskutočnený Hitlerom v roku 1941. Prípravy na útok boli uskutočnené v priebehu 30-tich rokov minulého storočia a nie bez účasti finančného kapitálu Spojených štátov a britských elít. A hľa, teraz Rusko ohrozuje Atlantické odhodlanie

Operácia NATO Atlantické odhodlanie sa začalo príchodom ďalších dodatočných vojenských síl do oblasti Baltského mora. Pod zámienkou ochrany Východnej Európy od „ruskej agresie“ sa viac ako sto tankov Abrams a BTR Bradley prehnalo cez Lotyšsko.

Minulý mesiac podobná motorizovaná vojenská jednotka bola nasadená na podporu Estónska v meste Narva s americkými vlajkami vyvesenými americkým plukom len 300 metrov od hranice s Ruskom. Narva sa zasekáva na východ – ako metaforická čepeľ – do územia Ruska. Je to iba okolo 100 km od Petrohradu.

Americký generál John O’Connor povedal o nedávnom zahájení nasadenia vojsk v Lotyšsku toto: „americké vojská budú „zadržiavať agresiu Ruska“. Taktiež uviedol (slová Orwella): „Za slobodu sa musí bojovať, sloboda musí byť ochránená.“ Pod vedením Spojených štátov prebiehajúca operácia Atlantické odhodlanie je najvýznamnejšou z uskutočňovaných operácii v teritóriu pobaltských štátov a v ďalších východoeurópskych členských krajinách NATO za posledný rok. Technicky vzaté, podľa tvrdenia generála, vojska Spojených štátov „splácajú svoj aktuálny dlh“ a preto pobyt týchto vojsk na hraniciach nie je v rozpore s predchádzajúcimi dohodami s Ruskom o obmedzení trvalých síl NATO na hraniciach Ruska.

Nie je problém si všimnúť, že Washington v skutočnosti výrazne zvýšil svoju vojenskú prítomnosť v strategicky citlivom regióne a pritom ešte aj drzo porušuje predchádzajúce sľuby dané Moskve. Počet bojových lietadiel NATO sa v baltickom regióne v predchádzajúcom roku štvornásobne zvýšil, rovnako, ako návštevy vojnových lodí NATO v Čiernom mori.

Odvolávajúc sa na údajnú „ruskú agresiu“ Washington a nim dirigované pravicové vlády Litvy, Lotyšska a Estónska berú na seba právo robiť to, čo je im zakázané robiť na základe záväzných dohôd, takých ako je zakladajúci akt Rusko-NATO, ktorý bol podpísaný v roku 1990.

Operácia Atlantické odhodlanie, je založená na nepodložených tvrdeniach Spojených štátov (predovšetkým na propagande), že Rusko je zdrojom agresie ako na Ukrajine tak aj vo zvyšku Európy. Realita je však taká, že Rusko nie je ani na Ukrajine, ani v žiadnej inej európskej krajine.

Je to hrubé skreslenie skutočnosti ktorá sa javí ako súčasť psychologickej propagandy poháňanej Spojenými štátmi. Medzi vojenské cvičenia prebiehajúce pod vedením Spojených štátov okrem iného patria aj bitevné streľby a inštalácia rakiet Patriot a riadených striel. Podobné cvičenia sú naplánované v najbližších mesiacoch v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku a taktiež na Ukrajine a v Gruzínsku – pri južnom cípe Ruska.

Plukovník Amerických ozbrojených síl Michael Foster o ďalších vojenských cvičeniach v Európe povedal : „Takto, na konci leta budete môcť sledovať operácie, realizované od Baltického až k Čiernemu moru“.  O tom, že tento americký plukovník chápe historický význam svojich vzrušujúcich vojenských vyhliadok, sa dá pochybovať. Časť problému spočíva v tom, že Američania, ale aj mnohí ďalší predstavitelia na Západe sa nevyznajú v historických procesoch. Sú omámení históriou víťazstva Západu, ktorá je zbavená skutočných príčin a následkov.

Táto propagovaná verzia historických udalostí, v ktorej sú príčiny a následky ignorované, sa používa preto, aby ospravedlnila následné akcie západných mocností. Toto netriezvé pochopenie dejín vysvetľuje, prečo sa tak často história opakuje a prečo západní vladári tak radi stúpajú na hrable histórie.

Poďme sa spolu zamyslieť nad operáciou Atlantické odhodlanie dirigovanou Spojenými štátmi z historického hľadiska. Potom nám bude jasné, že táto operácia sa nápadne podobá na vojenskú operáciu Barbarossa – vtrhnutie Nemecka do Sovietskeho zväzu v lete roku 1941. A nie je to iba povrchné prirovnanie, aby sme sa zavďačili senzáciechtivým čitateľom.

Tak začnime. Operácia Barbarossa rovnako ako operácia Atlantické odhodlanie prebiehala od Baltického až k Čiernemu moru s kľúčovými bodmi vpádu cez Estónsko, Poľsko a Ukrajinu, uvádza Strategic Culture Foundation.

Kvôli čomu sme prekvapení z akcií súčasného kyjevského režimu vo vzťahu k etnickým rusom na východne Ukrajiny. Veď keď si spomeniete, v priebehu operácie Barbarossa ukrajinské pluky slúžili ako pomocné oddiely Waffen SS pričom mali na starosti masové vraždenie miliónov krajanov – Ukrajincov, Rusov, Poliakov, Rómov, Židov a ďaľších. Všetci títo boli považovaní za podľudí a museli byť odstránení kvôli „exkluzívnej“ nemeckej „árijskej rase“.

Keď Adolf Hitler v roku 1925 napísal Mein Kampf uviedol, že nemecké impérium sa zväčší na úkor rozdrveného Sovietskeho Ruska. Nevyhnutný „životný priestor“ bude rozšírený cestou vojenského dobytia východného regiónu, ktorý, ako on pohŕdavo napísal, je obývaný „podľuďmi – Slovanmi ovládanými boľševikmi z radov Židov.“ Hitlerova nenávisť k Židom sa zhoduje s jeho celkovým nepriateľstvom voči komunistickému Rusku. Podľa Hitlera títo všetci museli byť zničení.

Pravdou je, že Hitler a nacistické Nemecko bolo rovnako posadnuté zničením ZSSR. Táto posadnutosť zničením Sovietskému zväzu silne rozdeľovala aj západne vládnuce kruhy v predvečer druhej svetovej vojny.

Treba povedať, že fašizmus v Európe – počnúc Portugalskom, cez Španielsko, Taliansko, končiac Nemeckom bol podporovaný západnými elitami ako hrádza proti šíreniu socialistického hnutia, inšpirovaného Októbrovou revolúciou v Rusku, ktorého sa západné, kapitalistické elity báli ako čert kríža. Hitlerove Nemecko so svojimi priemyselnými úspechmi  bolo akoby výhodnou protiváhou k sovietskemu režimu a geopolitickým súperom ZSSR.

Stačí pripomenúť, že americké korporácie, banky na Wall Street počas 30-tých rokov minulého storočia investovali značné prostriedky do vybudovania nacistického vojnového stroja. Vodcovi tiež tajne nadbiehala britská konzervatívna elita na čele s premiérom Chamberlainom a ministrom zahraničných vecí lordom Halifaxom.

Keď nacistické Nemecko anektovalo Rakúsko a Sudetsku oblasť v roku 1938, bola to iba predohra k útoku na Sovietsky zväz.

Operácia Barbarossa uskutočnená v lete 1941 predpokladala dosiahnutie hlboko zakoreneného strategického cieľa – rozdrviť Rusko, ako geopolitického súpera nielen pre Nemecko, ale aj pre západné mocností, ktoré tajne vytvorili nacistickú vojnovú mašinériu. Ešte jeden výrečný fakt – akonáhle sa druhá svetová vojna skončila, tie isté západné mocnosti začali zamestnávať agentov – fašistov (s intelektom vrahov), aby viedli novú studenú vojnu proti Sovietskemu zväzu.

Ukrajina a pobaltské štáty v predvojnových intrigách proti Rusku znova prijali rovnakú úlohu, akú zohrávali aj v nacistickom pláne operácie Barbarossa. Akurát, že tentokrát boli zverbovaní CIA, MI6 a NATO. V súčasnej dobe už boľševizmus nie je v Rusku štátnou ideológiu. Zároveň ani netvrdíme, že súčasné manévre NATO na čele so Spojenými štátmi okolo ruského územia, sa zmenia na totálne vojenské napadnutie. Problémom je dnes jednoducho fakt, že Rusko v prvom rade predstavuje problematického rivala Ameriky a Západnej hegemónie.

Rusko pod vedením Vladimira Putina je považované za prekážku na ceste Spojených štátov ku kapitalistickej nadvláde v Ázii a vo zvyšku sveta. Dôsledné a húževnaté naliehanie Ruska na dodržiavanie medzinárodného práva, je nepríjemnou prekážkou pre Washington, ktorý túži použiť vojenskú silu kdekoľvek a kedykoľvek sa mu zachce, aby posilnil svoju pomyselnú globálnu nadvládu.

Medzinárodná verejná podpora Putina je ďalším zdrojom hlbokého sklamania vo Washingtone. Preto práve v tejto súvislosti je nutné vyhodnotiť nepriateľstvo Spojených štátov voči Rusku a tajné vojenské signály, ktoré vychádzajú z cvičenia Atlantické odhodlanie.

Je tu reč o rovnakých historických rezonanciách z minulého storočia. Operácia Barbarossa a vojenské cvičenia Atlantické odhodlanie sú súčasťou jednej a tej istej politiky agresie Západu voči Rusku. Rusko je považované za silu, ktorá stojí v ceste západnej nadvláde. Preto Rusko, podľa Západu, musí byť zničené.

Pre Rusko zastrašujúca vojenská operácia Atlantické odhodlanie má veľmi negatívne analógie v minulosti. Operácia Barbarossa spred 74 rokov spálila ruské vedomie masívnymi stratami na životoch. Rusko bolo na pokraji skazy a bolo zachránené len za cenu hrdinskej obety miliónov svojich občanov.

Historicky, Západ nikdy nepochopil hĺbku utrpenia ruského ľudu. A preto mnohí ľudia na Západe, najmä rozmaznaní elitárski vládcovia nemajú najmenšie tušenie, že odhodlaní Rusi sú pripravení brániť svoju vlasť.

Rodné mesto Vladimíra Putina – St. Petersburg je mesto, kde jeden milión ľudí zomrelo počas nacistickej blokády. Keď západní predstavitelia hovoria o „ochrane slobody“ a snažia sa pribiť Rusov k stĺpu hanby – znamená to príšerné „paranoidné“ zanedbanie histórie, čo je dôvodom na ešte väčšie obavy.

jf