Pamätáte sa vtedy v deväťdesiatych rokoch, keď začali zatvárať a rušiť všetky tie naše Poldovky, ČKD a ďalšie podniky? Keď začali vyhadzovať na dlažbu desaťtisíce sústružníkov, frézarov, valcovačov, baníkov a ďalších robotníkov? Hovorili nám, že je to nutné, pretože naše fabriky sú neefektívne, ľudia majú príliš nízku produktivitu práce a naše výrobky sú jednoducho príliš drahé. Práčky z Talianska sú lacnejšie, autá z Nemecka sú oveľa lepšie a cukríky z Holandska sú z lepšej čokolády. Rovnako tak húfne krachovali dedinské obchodíky v prospech zahraničných hytlermarketov, lesy sa zbavovali lesníkov i vlastných drevorubačov a veľké strojárne sa menili na karikatúry seba samého.

Nikto samozrejme nepovedal, že za to môžu tí hore, pretože sa nikdy ani nepokúsili o nejakú efektivitu a nové technické riešenia. Kapitalizmus sa stal synonymom pre prepúšťanie a osekávanie výplat. Takto sme sa so Západom zoznámili my dole. Stratou práce, stratou postavenia a zvykaním si na nižšiu životnú úroveň.

Vtedajším Klausovcom však nemôžem uprieť jednu vec – áno, dovolili, aby zahraničný kapitál za babku skupoval naše rodinné striebro a potom ho nechal skrachovať, dovolili, aby státisíce ľudí prišli o prácu, aby sa celé regióny potopili do chudoby, ale na druhej strane to okecávali celkom inteligentne. V televíziách vystupoval ekonóm za ekonómom, tí mávali rôznymi grafmi, citovali čísla, ekonomické denníky sa naplnili rôznymi kolónkami o produktivite, začali sa používať cudzie termíny, všetci sme sa zoznamovali s trhovými heslami aj trhovými postupmi. Tu a tam to vygenerovalo úspešného podnikateľa, ktorý zaplnil novým spôsobom dieru na trhu… a tých dier tu bolo.

K tomu potom naštartovali obrovskú premenu štátnej správy, ktorá začala chrliť zákony vo veľkom. Začala meniť pravidlá tak rýchlo, že niektoré zákony ani nevošli do platnosti a už mali novelizáciu, pribúdalo papierových povinností a nikto sa v tom bez pomoci odborníka nevyznal.

Trvalo nám dlhé roky, kým sme pochopili, že je to jednoducho jav globalizácie, ktorý vyhovuje niekoľkým bohatým, ktorí majú dosť peňazí na to, aby továrne presunuli do Číny, centrály firiem do daňových rajov a boli schopní korumpovať politickú reprezentáciu naprieč stranami. Tie grafy o efektivite a produktivite na nás jednoducho fungovali. Dlhé roky sme sa do nich snažili napchať. Dlhé roky sme sa fakt snažili o západnú produktivitu a až v roku 2008 sme zistili, že tá americká produktivita znamená, že si tam navzájom veľmi efektívne navzájom predávajú úvery.

Dlhé roky sme vďaka tým grafom a ekonómom verili, že je potrebné makať kapitalisticky šestnásť hodín denne za mizerný plat a potom sa dostaví tá vytúžená prosperita. Verili sme, že komunizmus doplatil na ležérnosť, nedostatok výkonnosti a zlé riadenie. Opäť musela prísť kríza v roku 2008, keď sa ukázalo, že to západné riadenie je síce viac prepracované, ale len smerom k zisku a nikdy nie smerom k ľuďom. Dovtedy ale ľudia viacmenej verili všetkým tým západným drístom.

Ale inak to bola jednoducho globalizácia, a tá použila pomerne šikovný marketing ako udržať obyvateľstvo v pokoji, aj keď bolo okradnuté ako nikdy v dejinách… Stalo sa, prebehlo to, väčšina ľudí tomu vlastne ešte tlieskala a tí starí, hlúpi a škaredí, ktorým sa to nepáčilo, tých bolo vlastne len zopár. Navyše aj tí nesúhlasiaci mali čo robiť, aby dokázali polemizovať s argumentmi o výhodách globalizácie, nebolo ľahké sformulovať myšlienky, prečo je to celé zle.

Dnes sa dá povedať, že pre priemysel a robotnícke profesie už je po všetkom. Čo sa oplatilo robiť v Číne, to už sa tam robí. Keby sa v Číne vyplatilo skladovať obilie, už by sa tam skladovalo. Keby sa oplatilo robiť škodovky v Číne a potom ich voziť cez pol planéty sem a tu ich predávať lacnejšie, tak už by sa to dávno stalo. Keby sa vyplatilo mäso porciovať v Šanghaji, potom ho mraziť a voziť sem, už by sa to dávno robilo. To, čo tu zostalo, tu zostalo len preto, že sa to neoplatí vláčiť z takej diaľky a nebol by na tom dostatočný zisk.

My robotníci už máme tak nejako globalizáciu za sebou.

Avšak teraz sa začína druhé kolo. Robotníci už boli ošklbaní a na to ich ošklbanie vznikla veľmi široká úradnícka vrstva. V štátnej správe, vo firmách, ale hlavne na súdoch. Normálny človek sa jednoducho nesmel v práve vyznať a bolo nutné zostaviť čo najzložitejšie pravidlá, v ktorých bol doma len ten, kto si mohol zaplatiť právnikov a ďalších expertov. Zároveň sa z rovnakých dôvodov museli pravidlá čo najrýchlejšie meniť, zneprehľadňovať, ale zároveň sa v tom musel vyznať aspoň ten, kto globalizoval. Milióny úradníkov, právnikov, expertov na ISO, kontrolórov a audítorov. Milóny ľudí nerobiacich nič ziskové, ale starajúce sa o to, aby sa globalizovalo ľahko, rýchlo a efektívne. Nielen u nás. Na celom Západe.

Teraz prichádzajú na rad oni. Často už vlastne ani neviete, či sa bavíte s reálnym operátorom alebo s umelou inteligenciou. Ukazuje sa, že úradný styk sa dá robiť cez nejakú Siri oveľa lacnejšie ako doteraz. Ukazuje sa, že to isté platí pre drvivú väčšinu právnych služieb. Niet divu, priemysel už je preč, už nie je čo ukradnúť, netreba si držať toľko pravdoláskarov pracujúcich v neproduktívnych profesiách. Už sa nemusí ľuďom hovoriť, že globalizácia je pre ich dobro. Nemusíte ľuďom ukazovať úspešného globalizovaného Čecha. Už sú vydrancovaní. Na čo je to celé veľké propagandistické vojsko vysokých úradníkov, tajomníkov, politických neziskoviek, rôznych konzultačných firiem a podobne? Už ich nepotrebujú, už nie je koho obrať, už nie je čo vyviezť do Ázie.

A všimnite si… na týchto bojovníkov globalizácie už nejdú cez inteligentné grafy, už sa neoháňajú žiadnou produktivitou práce, nehovoria o nutnosti súťaže len tých najlepších… na nich idú už veľmi priamočiaro.

Príliš veľa nakupujú, príliš veľa spotrebúvajú, majú príliš veľkú uhlíkovú stopu.

A tí debili im to žerú… Chcel by som vidieť, kto by si v roku 1995 dovolil prísť pred ostravských robotníkov a povedať im, že ničia životné prostredie, že žerú veľa mäsa, že spotrebúvajú príliš veľa energie na kúrenie, a preto je treba ich zavrieť. Nevyviazol by živý. Na ostravských robotníkov sa muselo ísť s tým, že oceľ z Číny je lacnejšia a zatajiť, že je tiež patrične horšia.

A dnes? Žiadny problém. Postavíte Grétu na námestie, ona im úplne nepokryte hovorí, že ich život je príliš drahý, že majú autá, že majú byty a zábavu, že toto všetko nepotrebujú… a oni jej tlieskajú postojačky.

No jasné, že všetci tí ojroúradníci, neziskovkári a ďalší nič nepotrebujú. Načo by im boli byty, autá a vysoké postavenie? Sluhovia už svoju prácu urobili, obrali všetko a všetkých, vyviezli to preč, pomohli vybudovať nový svetový poriadok, vyzdvihli Čínu tak vysoko, že si to súdruh Mao nevedel nikdy ani predstaviť… a teraz už na nič nie sú. Už len spotrebúvajú. Majú veľmi veľkú uhlíkovú stopu. Žerú naprázdno. Len si medzi kanceláriami odovzdávajú lajstrá. Vedia anglicky, lenže sa s nimi nie je o čom rozprávať. Vedia síce krásny newspeak, ale o ten už nie je záujem. Už nie je čo vydrancovať. Ich prácu už teraz urobí nejaký softvérový robot. Marketing sa tiež urobí kusom počítačového kódu. Väčšina vecí sa dá zariadiť jednoducho cez internet. A robotníkov, ktorí v Amazone strojovými pohybmi balia zásielky, tých je dosť a dosť… nejaká kancelárska krysa by to aj tak nezvládla.

Celá tá dnešná ekodebilizácia nie je nič iné ako druhá fáza globalizácie – okupačná armáda dokončila drancovanie a teraz ju treba rozpustiť. Najlepšie tak, aby sa na tú cestu do riti ešte tešila…

Mimochodom – všimnite si, že práve táto vrstva úradníkov bola skutočnou nepriateľskou armádou, aj keď sa jej príslušníci narodili tu – sú vysoko vycvičení, ich pracovná doba bola počas celého dňa a k dispozícii boli aj v noci. Často im robili rôzne cvičenia, školenia a vymývanie mozgov… a prakticky nemajú deti. Celý svoj život venovali boju za globalizáciu.

Teraz začínajú veľmi pozvoľna zisťovať, že sú len obyčajný lacný frontový materiál. A pretože majú hlavy riadne vypláchnuté, tak už nie je potrebné používať na nich žiadny inteligentný marketing. Jednoducho príliš veľa žeriete, žobrota. Príliš veľa jazdíte autom a chcete také zbytočnosti ako je ZOO alebo wellness. A ešte máte tendenciu chcieť niekde bývať a snívate o domčeku. Brloh vám bude stačiť, pretože kvôli vám sa topia ľadovce. Koľko je medzi nimi asi ľudí, ktorí v mene planéty odmietli mať deti úplne…

Keď hovorím o idiotoch na vysokých postoch, tak myslím práve toto. Nás robotníkov globalizovali pomocou pomerne sofistikovaného marketingu a museli kvôli tomu vybudovať miliónovú úradnícku vrstvu. Museli chrliť zákony, museli komplikovať pravidlá a zároveň museli zariadiť, aby sa v nich vyznali aspoň tí víťazi. A aj napriek tomu museli občas aj zhasnúť a obetovať nejaké svoje jednotky… inak by túto krajinu nevydrancovali.

Ale na dnešné biele goliere už nič také nepotrebujú. Tie zglobalizujú úplne jednoducho. Natvrdo im povedia, že sú tu navyše, že žerú, že spotrebúvajú, že sa majú veľmi dobre, že majú doma elektriku, majú doma teplo, a že o toto všetko prídu… A oni im tlieskajú. Majú z toho radosť, hrdo dávajú vlastné hlavy pod gilotínu a vôbec im nedochádza, akí osprostení sú.

Teraz prichádza globalizácia na Pražákov, ale aj na bruselských úradníkov. Na lepšoľudi. Ktorí sú takí hlúpi, že ak im necháte ich pocit nadradenosti, tak im pokojne môžete vypnúť prúd. Môžete im zobrať všetko čo mali, môžete im ich malé domčeky ešte viac zdražiť, môžete im to zdaniť, môžete im zdražiť hypotéky, môžete čokoľvek a oni sú vlastne radi, pretože príroda. Že zatiaľ v Číne denne spúšťajú novú elektráreň a Rusi tam ostošesť ťahajú plynové rúry, to je len hoax. Pred tým zatvárajú oči. To nevadí. Hlavne že oni sami nebudú mať deti, nebudú mať auto, televíziu budú sledovať pri sviečkach a nechajú sa zeleno pochovať. Kreténi najvyššieho kalibru.

Sú dokonca takí veľmi blbí, že tie skutočné elity vlastne môžu celkom v pokoji veriť, že im to fakt nedôjde. Že sa nenaštvú, nevezmú do ruky zbrane a nebudú sa brániť. Že úplne usporiadane pozdochínajú v mene planéty Zeme a ani na veľmi studenej smrteľnej posteli im nedôjde, že tu boli len preto, aby vyrástla Čína a pár západných mocipánov.

Preto hovorím o idiotoch. Je úplne jedno, koľko vedia jazykov, koľko hodín denne makali a koľko kontaktov a informácií udržali v hlave. Je úplne jedno, s kým sa stretli a na akej skvelej dovolenke boli. A je vlastne aj úplne jedno, že ich deti chodili do najlepších škôl. Už ich nepotrebujú. Ich angličtina sa hodila, kým bolo čo brať. Teraz sa s nimi nikto už baviť nebude ani v angličtine. Ich deti sa síce dokonale vyučili v drancovateľstve… ale už nie je čo drancovať. Vycvičený vojak je na nič, keď sa nebojuje, ale treba pásť bravy. Už teraz sú montážne linky v automobilovej výrobe plné ľudí, ktorí vedia perfektne po anglicky… má to asi rovnaký zmysel, ako vedieť po latinsky – aj robotník v skrutkárni si môže prečítať Vergília v origináli. Nič proti znalosti jazykov.

Ja už niekoľko rokov sledujem, ako dobre sa majú remeselníci, inštalatéri, ako sa dobre platí podkovárom, ba aj murárom. Ale na tých smeroch je stále ešte prázdno. Pražákom nedošlo, že síce tu a tam niekoho s angličtinou vytiahnu hore, ale väčšina sa bude musieť po angličtine doučiť ako správne miešať maltu. Keď som povedal, že chcem svojho syna dať za kováča, tak sa na mňa ešte stále veľa ľudí pozeralo divne. Pritom tí traja kováči, ktorých poznám, tí jazdia fakt veľkými autami, platia za celú krčmu a na svojich zákazníkov sú neskutočne arogantní. Môžu si to dovoliť.

A biele goliere sa teraz pekne uskromnia, pretože ich armáda je práve rozpúšťaná ako nepotrebná. Teraz zistia, že pre vojaka globalizácie nie je rozdiel medzi víťaznou alebo prehranou vojnou. Akonáhle sa začne mier, sú to práve oni, ktorí sú zbytoční. A ešte sú takí vymletí, že sa im to dá hovoriť úplne nepokryte.

Originál v češtine nájdete na autorovej stránke tu.

Ivan Lehotský