Módí ignoruje sankcie Západu voči Rusku

Piatkový telefonát premiéra Naréndru Módího s ruským prezidentom Vladimirom Putinom predstavuje novú etapu v bilaterálnych vzťahoch medzi týmito dvoma rokmi preverenými priateľmi, a to tak z kontextu, ako aj z dlhodobého hľadiska, konštatuje významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý diplomat M. K. Bhadrakumar

18. 12. 2022 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Naréndra Módí

Moskva 18. decembra 2022 ( HSP/Indian Punchline/Foto:Facebook)

▶ ❚❚ ↻

Pre médiá môže byť lákavé spájať Módího telefonát s vývojom na Ukrajine napriek tomu, že z indických a ruských čítaní jasne vyplýva, že rozhovoru dominovali rusko-indické bilaterálne vzťahy.

Napriek tomu je veľmi významné, že Módího neodradila skutočnosť, že hoci nie je éra vojen, ukrajinský konflikt sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude len stupňovať a existuje väčšia pravdepodobnosť ako kedykoľvek predtým, že Rusko bude nútené usilovať sa o úplné vojenské víťazstvo, keďže USA mu nedávajú na výber, keď tvrdohlavo blokujú všetky cesty k realistickému urovnaniu a skryto stúpajú po rebríku eskalácie.

Rozhodnutie Bidenovej administratívy rozmiestniť na Ukrajine rakety Patriot je bezpochyby veľkou eskaláciou. Moskva varovala pred “následkami”. Moskva opäť potvrdila, že USA naplánovali, zosnovali a vybavili Ukrajinu vojenskou kapacitou na útok hlboko do vnútra ruského územia – v skutočnosti stovky kilometrov – vrátane proti základni v Engels, kde sú umiestnené ruské strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane. Obe superveľmoci nikdy predtým neútočili na jadrové prostriedky druhej strany.

Niet teda pochýb o tom, že Módího iniciatíva v tejto chvíli diskutovať o “vysokej úrovni bilaterálnej spolupráce, ktorá sa rozvíja na základe rusko-indického privilegovaného strategického partnerstva”, a to aj v kľúčových oblastiach energetiky, obchodu a investícií, spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti, je sama osebe obrovským posolstvom.

Nenápadne zdôrazňuje strednodobú a dlhodobú perspektívu rusko-indických vzťahov, ktorá ďaleko presahuje výkyvy ukrajinského konfliktu. Inak povedané, India nedovolí, aby sa jej dlhoročné vzťahy s Ruskom stali rukojemníkmi západných sankcií.

Preorientovanie ruskej hospodárskej diplomacie na ázijský región predstavuje pre Indiu obrovské obchodné príležitosti. Kto by si pred deviatimi mesiacmi pomyslel, že Rusko bude najväčším dodávateľom ropy do Indie a preskočí Irak, Saudskú Arábiu a USA? Podľa agentúry Reuters India v novembri nakúpila približne 40 % všetkých vývozných objemov ruskej ropy triedy Urals prepravovanej po mori, keď európske krajiny predstavovali 25 %, Turecko 15 % a Čína 5 %.

Čísla hovoria samy za seba: kým Rusko v novembri dodalo do Indie 909 000,4 barelov ropy denne, zodpovedajúce čísla boli v prípade Iraku (861 000,4), Saudskej Arábie (570 000,9) a USA (405 000,5). Stačí povedať, že keď Módí dopredu uviedol energetiku ako bod rokovania s Putinom, znovu to potvrdzuje, že India dáva veľký priestor zajačiemu plánu skupiny G7 zaviesť cenový strop na vývoz ruskej ropy.

Všetky dobré veci však majú aj svoju odvrátenú stranu. S tým, ako rastie objem indicko-ruského obchodu – Rusko sa stalo siedmym najväčším obchodným partnerom Indie, čím sa posunulo z 25. miesta – sa prehlbuje aj nerovnováha v bilaterálnom obchode, keďže Moskva uprednostňuje Indiu (a Čínu) ako preferovaných obchodných partnerov.

Nedávna návšteva EAM Džaishankara v Moskve bola zameraná na zoznam 500 položiek, ktoré by Rusko chcelo získať z Indie. Dôležité je, že ide aj o dodávateľský reťazec pre ruský priemysel/hospodárstvo. Džaishankar údajne poskytol predbežnú odpoveď o pripravenosti Indie začať dodávať náhradné diely potrebné pre lietadlá, autá a vlaky.

Niektorí ruskí experti hovorili o Indii ako o potenciálne významnom “prekládkovom” štáte pre ruský “paralelný dovoz” – to znamená, že Rusko môže od Indie nakupovať nielen indický tovar, ale aj výrobky z tretích krajín.

Rusko sa medzitým odvracia od európskeho trhu a hľadá obchodné príležitosti aj pre svoj vývozný kôš, ktorý zahŕňa nerastné suroviny, drahé kovy a výrobky z nich, hliník a iné farebné kovy, elektrické stroje, vozidlá, farmaceutické, chemické a gumárenské výrobky atď.

Je zrejmé, že je potrebné riešiť systémové otázky, ako je logistika dopravy, platobný mechanizmus, zabezpečovacie sankcie. V najbližšom období sa však všetky oči upierajú na vývoz ruskej ropy do Indie v čase cenového stropu G7.

Ruský vládny denník Rossyiskaya Gazeta v utorok uviedol: “Očakáva sa, že Rusko v reakcii na cenový strop prijme oficiálny zákaz predaja ropy na základe zmlúv, v ktorých bude uvedený “strop” alebo bude uvedená hraničná cena našej ropy.” To znamená, že Moskva bude trvať na embargu na dodávky, ktoré sa v podstate obmedzia na krajiny G7 a Austráliu.

Číny a Indie sa to netýka, keďže sa k cenovému stropu nepripojili. Nasledujúce výňatky z moskovského denníka načrtávajú súčasný stav:

“Už teraz približne tretina ruského vývozu ropy opúšťa ruské prístavy bez uvedenia konečného miesta určenia. To znamená, že pred našimi očami rastie takzvaná “šedá obchodná zóna”, ktorá umožňuje obchodníkom nakupovať ruské suroviny bez rizika, že sa dostanú pod sekundárne sankcie… zľava [t. j. spravodlivé ceny] umožňuje ázijsko-tichomorským krajinám, predovšetkým Číne a Indii, zvýšiť nákupy ruských surovín.”

Fascinujúce je, že nielenže sa takzvaná “šedá zóna” neustále rozširuje, ale popri nej sa aj ostatní dodávatelia začali prispôsobovať cenám ruskej ropy v ázijsko-tichomorskom regióne – teda reálnym rovnovážnym cenám alebo diskontným cenám. Zaujímavé je, že dokonca aj západné krajiny sú schopné dostávať relatívne lacnú ruskú ropu prostredníctvom tretích strán.

Podstatné je, že cieľom Bidenovej administratívy nebolo obmedziť objem ruského vývozu ropy, ale zamerala sa na príjmy ruského rozpočtu z ťažby ropy a svetového trhu s ropou. Rissyiskaya Gazeta uzatvára: “V skutočnosti to, čo sa deje, zatiaľ nie je v rozpore ani s našimi ambíciami, ani s túžbami Spojených štátov.”

Tento novoobjavený pragmatizmus v americkom kalkule o hraniciach sankcií nabral vo štvrtok kuriózny obrat, keď USA zaradili na čiernu listinu ruského miliardára – oligarchu Vladimira Potanina, ale vyňali z pôsobnosti sankcií dva z jeho najväčších majetkov – MMC Norilsk Nickel a Tinkoff Bank – so zvláštnym odôvodnením, že jeho podiely v týchto dvoch spoločnostiach sú menšie ako 50 % [ale sú len 35 %!]

Prečo? Pretože podiel spoločnosti MMC na svetovom trhu s vysokokvalitným niklom je 17 %, paládiom 38 %, platinou 10 %, ródiom 7 %, meďou a kobaltom po 2 %; a sankcie voči ruskej spoločnosti by mohli prudko zhoršiť situáciu na svetovom trhu s farebnými kovmi a poškodiť amerických výrobcov.

Je zrejmé, že pri pokračujúcej výzbroji sankcií proti Rusku funguje zákon klesajúcej návratnosti. Indický obchod a priemysel by mali venovať veľkú pozornosť Módího piatkovej prezieravej iniciatíve, odporúča záverom M. K. Bhadrakumar.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Poľsko sa nemieni ponáhľať so vstupom do eurozóny. Povedal to tento týždeň poľský minister financií Andrzej Domaňski s tým, že dôvody na prijatie eura zoslabli. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na britský denník The Financial Times (FT).