Lavrovova návšteva Brazílie – súčasť diplomatického resetu

Bratislava 17. apríla 2023 (HSP/Theguardian/Foto:TASR/AP-Evgenia Novozhenina)

Stretnutie v Brasílii, podobne ako nedávna cesta brazílskeho prezidenta do Číny a ponuka na nastolenie mieru na Ukrajine, je súčasťou diplomatického resetu, píše The Guardian

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok pricestoval do Brazílie na rokovania so svojím brazílskym náprotivkom Maurom Vieirom v rámci posledného zo série bilaterálnych stretnutí, ktoré pravdepodobne pobúria USA.

Lavrov pricestuje práve v čase, keď sa brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vracia zo štátnej návštevy Číny, a obe misie sú súčasťou diplomatického reštartu, ktorý Lula uskutočňuje od svojho tohtoročného návratu k moci, keďže sa snaží obnoviť medzinárodnú reputáciu Brazílie po tom, ako jeho predchodca Jair Bolsonaro zničil zaužívanú tradíciu brazílskej spolupráce.

Pre Brazíliu to znamená obnoviť a udržiavať vzťahy so všetkými partnermi bez ohľadu na geopolitické napätie v iných oblastiach.

“Ak sa chce Brazília vrátiť do medzinárodnej politiky, musí mať pozitívne vzťahy so všetkými krajinami,” povedal Rubens Duarte, koordinátor brazílskeho výskumného centra pre medzinárodné vzťahy Mundolab. Dodal, že to je v súlade s tradičnou snahou Brazílie o multilateralizmus.

Je to aj pragmatický prístup: Hlavnými obchodnými partnermi Brazílie sú Čína a USA, pričom táto juhoamerická krajina sa pri dovoze hnojív vo veľkej miere spolieha na Rusko.

Lula má však aj ambicióznejšie zahraničnopolitické ciele a dokonca sa usiluje o to, aby Brazília zohrávala úlohu mierového sprostredkovateľa v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou.

Lula túto možnosť po prvýkrát naznačil počas januárového stretnutia s Olafom Scholzom, keď odmietol žiadosť nemeckého kancelára, aby Brazília prispela muníciou na vojnové úsilie Ukrajiny.

Myšlienku “mierového klubu” neutrálnych krajín odvtedy predostrel viacerým zahraničným lídrom vrátane prezidenta USA Joea Bidena a počas svojej odloženej cesty do Pekingu minulý týždeň aj Si Ťin-pchingovi. Svojho hlavného poradcu pre zahraničnú politiku Celsa Amorima poslal koncom marca na diskrétnu cestu do Moskvy, aby rokoval s Vladimirom Putinom o vyhliadkach na mier.

Takéto gestá a Lavrovova návšteva – súčasť latinskoamerického turné, ktoré ho zavedie do Venezuely, Kuby a Nikaraguy, bašty protiamerických nálad – sa vo Washingtone nepáčia.

Hoci Brazília v marci hlasovala za odsúdenie ruskej agresie na pôde OSN, Lula sa často vyjadroval ku konfliktu ambivalentne. Nedávno navrhol, že Ukrajina by mala zvážiť vzdanie sa Krymu, aby dosiahla mier, a v rozhovore s novinármi v Číne v sobotu povedal, že USA by mali “prestať podporovať vojnu” a že Európska únia “musí začať hovoriť o mieri”.

“Lulov prístup k otázke na Ukrajine, a to tak z hľadiska obsahu, ako aj rétoriky, vyvoláva vo Washingtone a ďalších západných hlavných mestách Európy veľkú nedôveru,” uviedla Bruna Santosová, riaditeľka Brazílskeho inštitútu vo Wilsonovom centre, washingtonskom thinktanku.

V Brazílii sa prístup k vojne na Ukrajine považuje za súčasť dlhodobej zahraničnopolitickej tradície neutrality.

Nebol by to prvý pokus Brazílie o medzinárodné mierové rokovania pod vedením Lulu: počas jeho prvého pôsobenia v úrade v rokoch 2003 až 2010 jeho vláda vyslala mierovú misiu na Haiti a v roku 2010 sa pokúsila sprostredkovať jadrovú dohodu s Iránom spolu s Tureckom.

“Vzťahy Brazílie s Ruskom sú veľmi pevné, […] ale nemyslím si, že to skutočne mení pozíciu Brazílie. Aj keby išlo o vojnu, do ktorej by boli zapojené krajiny, s ktorými Brazília nemá silné vzťahy, nič by sa nezmenilo, pretože Brazília vždy mala pozíciu mierotvorcu, sprostredkovateľa,” povedal Guilherme Casarões, profesor medzinárodných vzťahov na univerzite Fundação Getulio Vargas.