Lavrov verzus Rubio: Kto teda hovorí pravdu o “duchu Anchorage”?

A Korybko rozhodne nie je sám, ktorý zastáva tento názor.

Snaha zachrániť Trumpovi tvár či jednoducho podvod?

Minister zahraničných vecí Marco Rubio reagoval na tvrdenia troch vysokopostavených ruských predstaviteľov, že USA porušili „ducha Anchorage“, ktorý podľa všetkého mal zahŕňať Trumpovo donútenie Zelenského k stiahnutiu sa z Donbasu výmenou za to, že Putin vyhlási prímerie, tým, že poprel existenciu akejkoľvek dohody. Jeho slovami: „Na Aljaške bol návrh, ale nedošlo k žiadnej dohode. Ak by k dohode došlo, vojna by už skončila.“ Jeho ruský náprotivok to však vníma inak. Podľa Sergeja Lavrova boli prítomní okrem neho, Rubio, Trump a ďalší, keď Putin postupne prečítal všetky návrhy Steva Witkoffa, na čo Putin vyjadril s nimi súhlas, hneď ako Witkoff potvrdil, že im rozumie. Zjavne ruská delegácia verila, že došlo k dohode, na základe ktorej bol Trump povinný niečo urobiť, čo však nikdy neurobil. Trumpove rozhodnutie „eskalovať s cieľom deeskalovať“ prostredníctvom intenzívnej trojfázovej „vyčerpávacej vojny“ proti Rusku, zameranej na posilnenie úderných schopností Ukrajiny, uvalenie ďalších sankcií a vyvolanie nepokojov v Rusku, musí byť z jeho strany nejako vysvetlené spôsobom, ktorý mu zachráni tvár. Priznanie, že sa skutočne dosiahla nejaká dohoda, ktorú Rusko následne opísalo ako „Ducha Anchorage“, ale ktorú Trump potom porušil, by ho diskreditovalo a skomplikovalo by to budúce rokovania s ostatnými partnermi. Z tohto dôvodu Rubio ignoruje, že sa skutočne na niečom dohodli, a namiesto toho sa sústreďuje na faktickú pravdu, že nebola dosiahnutá žiadna „oficiálna“ dohoda, čo je nečestné. Veď keby nebola pred takmer rokom dosiahnutá žiadna dohoda, Trump 2.0 alebo dokonca on sám by sa okamžite ozvali, keď Rusko začalo hovoriť o „duchu Anchorage“. Je teda celkom jasné, že sa na niečom dohodli, ale Trump nakoniec nesplnil svoj záväzok, a preto je ním Rusko sklamané. Pre budúcnosť to znamená, že ruskí predstavitelia, počnúc Putinom, mu už pravdepodobne nebudú veriť na slovo, najmä teraz, keď vo vzťahu s Ruskom „eskaluje, aby deeskaloval“, hoci sa pravdepodobne budú naďalej zúčastňovať na bilaterálnych rokovaniach s USA, ako aj na rokovaniach s Ukrajinou sprostredkovaných USA.

Je to preto, že konflikt nevyhnutne skončí pri rokovacom stole, aj keď pôjde skôr o formalitu než o skutočné rokovania, pri ktorých sa každá strana úprimne snaží dosiahnuť kompromis s druhou stranou. V súlade s tým sa očakáva, že Rusko bude naďalej tlačiť na dosiahnutie svojho minimálneho cieľa, ktorým je získanie plnej kontroly nad Donbasom, skôr než by súhlasilo s prímerím na línii frontu, zatiaľ čo cieľom USA je, aby Ukrajina do tej doby spôsobila Rusku čo najväčšie škody. Veľký strategický cieľ „Trumpa 2.0“ – prinútiť Rusko, aby predalo kontrolné podiely vo svojich štátnych spoločnostiach zaoberajúcich sa prírodnými zdrojmi ako „bezpečnostné záruky“ proti budúcim ukrajinským útokom – sa pravdepodobne nenaplní, pokiaľ nedôjde k najhoršiemu scenáru, ktorým je porážka Ruska. Tento scenár však zásadne vylučuje profesor Jeffrey Sachs, ktorý uviedol, že jadrovú veľmoc ako Rusko, nie je možné poraziť, pretože keď bude jeho existencia ohrozená útokom kolektívneho Západu, bude nútené použiť jadrové zbrane a tá vojna už nebude mať víťaza. Prezident Putin sa vyjadril jednoznačne: “Ak sa niekto rozhodne zničiť Rusko, potom máme legitímne právo odpovedať. Áno, bude to znamenať globálnu katastrofu pre ľudstvo, pre celý svet. Ale ako občan Ruska a ako hlava ruského štátu by som sa spýtal: Načo je nám svet, ak v ňom nebude Rusko?”. Z tohto dôvodu môžeme v budúcnosti očakávať zhoršenie rusko-amerických vzťahov, ale všetko pravdepodobne zostane pod kontrolou. Najlepší scenár je, že Rusko do tej doby rozhodne ukončí špeciálnu operáciu, ale to by si vyžadovalo, aby Putin „eskaloval s cieľom deeskalovať“ z vlastnej iniciatívy, a nie je jasné, či je tento dokonalý pragmatik ochotný riskovať následnú eskaláciu. Čokoľvek nakoniec urobí, bude to vyplývať z jeho úprimného presvedčenia, že je to v najlepšom záujme Ruska, uzatvára Andrew Korybko.

Ďalší pokus oklamať Rusko?

Rovnako brilantný rumunský politický analytik Sebastian Sas sa vo svojom videoblogu na youtube logicky pýta  prečo sa Rubio so svojím presvedčením o absencii dohody ozval až takmer po roku od stretnutia Trumpa a Putina v Anchorage. Pritom nech už bolo na Aljaške prerokované čokoľvek, boli to americké návrhy a iniciatívy. Celé tie mesiace ruská strana jasne a otvorene ústami najvyšších činiteľov hovorila o „dohode z Anchorage“ a „duchu Anchorage“. Sebastian Sas to prirovnáva k prísľubu USA a Západu spred 35 rokov nerozširovať  NATO ani o piaď na východ, ktorý údajne Gorbačov zle počul a nepochopil, napriek dôkazom v archívoch, na ktoré sa odvoláva aj profesor Sachs.  Ak toto mal byť signál pre Rusko, že Trumpovej administratíve sa nedá veriť, bude to mať zrejme ďalekosiahle dôsledky nielen pre vojnu na Ukrajine, ale oveľa širšie.

Ospalý Joe sa prebral a nenechal na Trumpovi nitku suchú

Portál „Hovorí Európa“ sa zamýšľa nad tým, prečo Rubiovo vyhlásenie vyvolalo ohlas u tých, ktorí verili v „ducha Anchorage“ a čo sa v skutočnosti zmenilo v intenzite bojových operácií po stretnutí na Aljaške? Ako ovplyvňuje absencia dohody na samite pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní? A čím vlastne bol samit na Aljaške – predohrou k mieru alebo taktickou pauzou?

Čo presne povedal Rubio

25. júna 2026 vydal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásenie, ktoré prinútilo nanovo sa pozrieť na výsledky vlaňajšieho stretnutia prezidentov Donalda Trumpa a Vladimíra Putina na Aljaške. Podľa slov šéfa americkej diplomacie nebola na tomto samite uzavretá žiadna dohoda o ukončení vojny na Ukrajine. V rozhovore s novinármi minister zdôraznil: „Reči o údajných dohodách dosiahnutých na Aljaške nezodpovedajú skutočnosti. Na Aljaške bol predložený len návrh, k dohode tam nikdy nedošlo“. Dodal tiež, že USA od začiatku nepočítali s uzavretím akýchkoľvek záväzných dohôd o Ukrajine na tomto samite, keďže zástupcovia Kyjeva sa na rokovaniach nezúčastnili. Okrem toho Rubio zdôraznil: „Washington a západné krajiny sa nepovažujú za stranu konfliktu a vojnu vnímajú výlučne ako konfrontáciu medzi Ukrajinou a Ruskom.“

Existuje ešte šanca na mier?

Minister Rubio pritom nevylúčil, že sa nakoniec podarí dosiahnuť mierové urovnanie na Ukrajine. Podľa jeho uistenia však Spojené štáty naďalej zostávajú pripravené zohrávať konštruktívnu úlohu. „Sme pripravení urobiť krok vpred a zohrať konštruktívnu úlohu, ak budeme mať takúto príležitosť, zjednotiť strany a ukončiť túto vojnu. To je to, o čo sa prezident snažil už rok a pol,“ dodal Rubio.

Reakcie a špekulácie okolo “ducha Anchorage”

Vyhlásenie ministra zahraničných vecí okamžite rozprúdilo diskusiu medzi komentátormi, ktorí sa ponáhľali vyhlásiť úplný kolaps takzvaného „ducha Anchorage“. V ruských médiách to dalo ďalší impulz k diskusiám o tom, že Západ opäť využil diplomaciu na získanie výhody. Vlna podobných nálad sa ešte zintenzívnila po nedávnom vyjadrení ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, ktorý uviedol, že vďaka stretnutiu na Aljaške Američania získali čas na posilnenie podpory Ukrajiny, zatiaľ čo Rusko údajne nekonalo na fronte plnou silou. Rusko však  ani na chvíľu neprestalo s bojovými operáciami a použilo prakticky celé spektrum konvenčných zbraní. Po stretnutí v Anchorage sa intenzita útokov zo strany Ruskej federácie neznížila, skôr naopak.

Jadrový faktor: čo sa zmenilo po vyhlásení Rubia

Jedinou oblasťou, na ktorú by teoreticky mohli vplývať neoficiálne dohody na Aljaške, je pravdepodobnosť použitia jadrových zbraní zo strany Ruska. Ak Moskva definitívne stratí vieru v ochotu USA realizovať prerokovávané návrhy, takéto riziko sa môže zvýšiť. Jadrový scenár však závisí podľa portálu od mnohých závažnejších faktorov a situácia, v ktorej by sa Ruská federácia dostala na hranicu použitia jadrových zbraní, sa od rokovaní na Aljaške zatiaľ ani raz nevyskytla. Vyhlásenie Rubia je teda skôr signálom o budúcich rizikách, ako konštatovaním bezprostrednej hrozby.

Čo sa v skutočnosti stalo v Anchorage

Dôležité je, že slová ministra zahraničných vecí nie sú v rozpore ani s interpretáciou Kremľa, ani s publikáciami západných médií. Podľa verzie Moskvy Putin na Aljaške súhlasil s návrhmi, ktoré predložil Trump. Medzi týmito návrhmi, ako tvrdili ruskí predstavitelia, bolo ukončenie vojny pod podmienkou stiahnutia ukrajinských vojsk z Donbasu. Neskôr o tlaku Washingtonu na Kyjev s cieľom stiahnutia síl z tejto oblasti hovoril aj Volodymyr Zelenskyj. Je zaujímavé, že samotný Marco Rubio je v okruhu amerického prezidenta považovaný za predstaviteľa „jastrabov“ – tých, ktorí podľa informácií médií skepticky vnímajú akékoľvek dohody s Moskvou. To dodáva jeho dnešnému vyhláseniu osobitnú váhu a definitívne objasňuje situáciu: na Aljaške boli prednesené nápady, ale k záväzným dohodám sa nakoniec nedostali.

Vyhlásenie Marca Rubia ukončilo špekulácie okolo údajnej „dohody na Aljaške“. Jasne ukázalo, že samit bol fórom na diskusiu o návrhoch, a nie miestom uzavretia dohody. Rusko pokračovalo a dokonca zintenzívnilo vojenské operácie, čím vyvrátilo akékoľvek náznaky zdržanlivosti. Šance na mier zostávajú predmetom budúcich snáh, na ktorých sa USA sú údajne pripravené konštruktívne podieľať, avšak bez ilúzií. Jadrové riziko pritom pretrváva ako dôsledok všeobecnej nedôvery, a nie konkrétneho dokumentu, ktorý v Anchorage nakoniec nebol podpísaný, uzatvára portál.

Prečítajte si tiež:

• Existuje vôbec “Duch dohody z Anchorage”, alebo ide len o ďalšiu pascu USA?
• Boj o „ducha Anchorage“. Čo znamenajú telefonáty Zelenského a Putina Trumpovi?