“My, krajskí prokurátori všetkých krajských prokuratúr, považujeme za absolútne nevhodné, aby sa politici, najmä poslanci NR SR, verejne v mediálnom priestore vyjadrovali dehonestujúcim a urážlivým spôsobom na adresu ústavného činiteľa generálneho prokurátora SR, z dôvodu nesúhlasu s jeho konaním a rozhodovaním,” zdôraznili vo vyhlásení.

Politické komentovanie rozhodnutí generálneho prokurátora bez znalosti vyšetrovacieho spisu, len na základe mediálnych informácií považujú za zavádzajúce a neobjektívne.

“Tieto komentáre vzbudzujú negatívne nálady v spoločnosti, podnecujú k vulgárnym útokom na osobu generálneho prokurátora, znevažujú prokuratúru a vyvolávajú nedôveru k orgánu činnému v trestnom konaní,” podotkli.

Ani politici by nemali podľa krajských prokurátorov zabúdať na základné pravidlá úcty a slušnosti v komunikácii na verejnosti.

Inštitút paragrafu 363 Trestného poriadku považujú za účinný prostriedok zabezpečenia práv fyzických a právnických osôb v trestnom konaní a dodržiavania zákonnosti v prípravnom konaní.

“Generálny prokurátor je povinný ho využívať s cieľom zabezpečenia dodržiavania základných zásad trestného konania, najmä zásady stíhania len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon,” dodali.

Viacerí poslanci v pléne kritizovali Žilinku pre paragraf 363 i komunikáciu

Nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku či nedostatočná komunikácia s verejnosťou. Aj tieto veci vyčítali generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi niektorí poslanci Národnej rady (NR) SR počas diskusie k správe o činnosti Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Alojz Baránik (SaS) navrhol parlamentu odmietnuť správu. Kritizoval využívanie paragrafu 363 a skonštatoval, že GP si uzurpuje právo rozhodovať o vine a nevine v rozpore s Ústavou SR. Namieta, že GP neposkytla riadnu štatistiku o využívaní sporného paragrafu, teda v akých prípadoch, trestných činoch a pri akých osobách s akými advokátmi sa využíva. Vyhlásil, že generálny prokurátor sa “preklamal na svoju pozíciu”.

“Tí, čo za to nesú zodpovednosť nevedeli, aký zlý bude. S výnimkou tej časti koalície, ktorá ho tam úmyselne dosadila a vyhradila si aj všetky kľúčové posty, ktoré kontrolujú, či je Slovensko právnym štátom,” dodal.

Matúš Šutaj Eštok (nezaradený) hovorí o osobnej posadnutosti Baránika, ktorý chce mať politicky ovládanú generálnu prokuratúru. Poukázal na to, že všetkých osem krajských prokurátorov sa zastalo Žilinku i využívania paragrafu 363.

Juraj Šeliga (nezaradený) pripomenul slová Žilinku z vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora.

“Jeho kroky sú v zásadnom rozpore s tým, čo hovoril o transparentnosti a otvorenosti prokuratúry,” povedal na adresu Žilinku.

Vyčíta mu, že miesto otvorenej inštitúcie sa z GP stala “uzatvorená slonovinová veža”. Ak si je generálny prokurátor istý svojimi rozhodnutiami, musí podľa Šeligu čeliť konfrontácii. Je presvedčený, že GP využíva paragraf 363 nad rámec litery zákona. Myslí si tiež, že zvolení zástupcovia občanov majú právo sa k niektorým veciam vyjadriť a poukázal na to, že generálny prokurátor predkladá správu o činnosti inštitúcie parlamentu.

Petra Hajšelová (Sme rodina) pripomenula, že na zasadnutiach ústavnoprávneho výboru poslanci “grilovali” Žilinku, ktorý sa snažil riadne odpovedať.

“Vy nechcete počuť odpoveď, vy tú odpoveď sami máte. Vy vôbec nepočúvate. A tá vaša posadnutosť paragrafom 363 je už cez čiaru,” podčiarkla.

Šeligovi vyčíta, že neustále komentuje živé trestné veci, hoci nie je oboznámený so spisom. Považuje to za nebezpečné. Žilinku vyzvala, aby sa nedal odradiť a ďalej si riadne robil prácu ako doteraz.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) vidí problém v tom, že GP funguje bez výraznej premeny od socialistického modelu.

“Prokuratúra sa nám dostala do osobitnej pozície a stále hľadá svoje miesto,” skonštatovala.

Považuje za potrebné upraviť jej postavenie z hľadiska jej zaradenia medzi jednotlivé zložky štátu. Aj tieto nejasnosti podľa nej spôsobujú problémy pri využívaní paragrafu 363. Podobne ako Baránik sa pýta na riadnu štatistiku.

Kolíková označila právomoc GP zrušiť obvinenie v štádiu pred koncom vyšetrovania za zasahovanie do trestného stíhania, ktoré speje k naťahovaniu trestných konaní. Je presvedčená, že je to v neprospech obvineného aj právnej istoty a právneho štátu. GP by podľa nej nemala rozhodovať o tom, či predložené dôkazy nemajú byť vyhodnotené inak.

“To je štádium, kde by mal dostať priestor súd,” poznamenala.