Kardinál Parolin v OSN: Svet potrebuje návrat k zodpovednému vyjednávaniu

Svätá stolica sa v reakcii na tému tohtoročného Všeobecného zhromaždenia OSN „Obnova dôvery, riadenie transformácie: OSN, ktorá prináša výsledky všetkým“ sústredila na hlbokú krízu dôvery v medzinárodných vzťahoch. Kardinál Parolin upozornil, že prehliadanie právnych noriem a spoliehanie sa na silu vedie do izolácie a zvyšuje globálne napätie. Namiesto vytvárania systémov vzájomných hrozieb vyzval k spoločným rozhodnutiam zameraným na spoločné dobro a Bohom danú dôstojnosť ľudskej osoby.

Od kultúry moci k skutočnému vyjednávaniu

Svätá stolica pripomína, že medzinárodné spoločenstvo musí opustiť deštruktívne návyky a navrátiť sa k poctivému dialógu. „Je naliehavo nutné prejsť od ‚kultúry moci‘ k skutočnej ‚kultúre vyjednávania‘, v ktorej sa dialóg a diplomacia stávajú štandardnými prostriedkami riešenia konfliktov,“ citoval štátny sekretár z prvej encykliky pápeža Leva XIV. Magnifica Humanitas.

Ako zdôraznil vatikánsky diplomat, v dnešnej dobe plnej agresívnej rétoriky treba hľadať riešenie aj s partnermi, ktorí sú považovaní za komplikované. „Tvárou v tvár impulzívnemu vysielaniu, agresívnej rétorike a politike sily, ktoré charakterizujú našu dobu, je povolaním diplomacie pestovať dialóg so všetkými stranami, vrátane tých partnerov, ktorí sú považovaní za menej pohodlných alebo za neoprávnených na vyjednávanie. Preto by mal byť vynaložený všetok dostatok pokory a trpezlivosti vôľa medzi stranami v konflikte, aby sa pokročilo v procese dosahovania mieru,“ uviedol kardinál Parolin.

Etika umelej inteligencie a odmietnutie automatizovaného zabíjania

Podľa Svätej stolice nesmie byť človek redukovaný na obyčajného spotrebiteľa alebo dátový súbor. Základom všetkého pokroku zostáva nedotknuteľná dôstojnosť ľudskej osoby od počatia po prirodzenú smrť, rovnako ako dôstojnosť práce. Osobitnú pozornosť venoval vatikánsky štátny sekretár etickým parametrom umelej inteligencie a vývoju smrtiacich autonómnych zbraňových systémov (LAWS), ktoré podľa neho vyvolávajú zásadné morálne otázky.

„Keď sa rozhodnutie o údere stane automatizovaným alebo nepriehľadným, zvyšuje sa riziko zriekania sa zodpovednosti. Z toho dôvodu musí byť reťazec zodpovednosti identifikovateľný a overiteľný; tí, ktorí technológiu navrhujú, trénujú, schvaľujú a používajú, musia byť hnaní k zodpovednosti za svoje rozhodnutia,“ vyhlásil kardinál Paro. Zdôraznil, že rýchlosť a efektivita nesmú nahrádzať svedomie: „Rýchlosť a efektivita by nikdy nemali byť najvyššou motivačnou silou pre nezvratné rozhodnutia urobené v kontexte vojny. Akákoľvek technológia, ktorá uľahčuje útoky bez toho, aby videla tvár ľudských bytostí, znižuje morálny prah konfliktu. Rozhodnutie o použití smrtiacich procesov smrti však musí zostať pod účinnou, uvedomelou a zodpovednou ľudskou kontrolou.“

V rámci ochrany ľudskej dôstojnosti zmienil kardinál Parolin tiež boj proti závislostiam a drogám, ktoré vykorisťujú zraniteľnosť ľudí. Citoval pritom varovanie pápeža Leva XIV., že „keď obchodné modely prosperujú z ľudskej slabosti, s osobou sa zaobchádza ako s prostriedkom, nie ako s cieľom“. Vyzval preto na vytváranie miest uzdravenia, stretnutia a vzdelávania, aby žiadny človek nebol považovaný za strateného, a na nekompromisný postih kriminálnych sietí.

Mier ako plod spravodlivosti a záväznosť humanitárneho práva

Svätá stolica odmieta chápanie mieru ako obyčajnej absencie vojny alebo dočasného prímeria. „Mier nie je ,negatívne‘ slovo, teda obyčajná absencia vojny. Mier je predovšetkým darom – darom Vzkrieseného Krista –, avšak darom aktívnym a náročným. Vyžaduje pravdu a spravodlivosť, pričom odmieta pýchu a pomstychtivosť voľbou slov a činov, ktoré lieči, namiesto toho, aby zraňovali,“ uviedol kardinál.

Kardinál zdôraznil, že legitímne právo na obranu nesmie degenerovať na závody v zbrojení, a poukázal na absolútnu záväznosť medzinárodného humanitárneho práva. „Nie je možné prehliadať, že ničenie nemocníc, energetickej infraštruktúry, domovov a miest potrebných pre každodenný život predstavuje vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva. Svätá stolica pevne opakuje svoje odsúdenie akejkoľvek formy zaťahovania civilistov do vojenských operácií,“ vyhlásil vatikánsky delegát. V súvislosti so základnými právami vyzdvihol aj náboženskú slobodu a s odkazom na pápeža Benedikta XVI. ju označil za prvé z ľudských práv, pričom apeloval na ochranu prenasledovaných kresťanov i všetkých vysídlených osôb.

Výzvy v ohniskách konfliktov: Od Ukrajiny po Blízky východ

Vatikánsky štátny sekretár sa podrobne venoval konkrétnym tragédiám súčasného sveta. K situácii na Ukrajine po viac ako štyroch rokoch vojny zdôraznil, že plynutie času robí zodpovednosť tých, ktorí môžu konflikt ukončiť, ešte závažnejšie. „Mier nemožno odkladať; zbrane musia utíchnuť a bombardovanie musí prestať. Svätá stolica podporuje každú iniciatívu zameranú na dosiahnutie okamžitého, úplného a účinného zastavenia paľby,“ apeloval kardinál Parolin.

Pri pohľade na Blízky východ vyjadril hlboké znepokojenie nad humanitárnou krízou v Gaze a násilím na Západnom brehu a vyzval na presadenie dvojštátneho riešenia. Uvítal dohodu o stabilizácii hraníc Libanonu, avšak varoval pred prekážkami pri jej implementácii. Ďalej poukázal na utrpenie obyvateľov v oblasti Perzského zálivu, tragédiu národa Rohinjov či katastrofálnu situáciu v Sudáne. „Ich utrpenie sa musí skončiť! V ich vlasti musia byť vytvorené podmienky umožňujúce bezpečný, legálny, dobrovoľný a ničím neobmedzený návrat,“ vyhlásil na adresu Rohinjov. Podporil tiež mierové procesy v Demokratickej republike Kongo, varoval pred šírením džihádizmu zo Sahelu a spomenul potrebu dialógu vo Venezuele, Nikarague, na Kube či na Haiti.

Ukončiť rétoriku dominancie a obnoviť dôveru

V závere svojho vystúpenia sa kardinál Parolin venoval kríze multilateralizmu a potrebe reformy OSN v rámci iniciatívy UN80. Varoval pred nebezpečným odklonom od medzinárodných dohôd k diktátu sily. „Diplomacia, ktorá podporuje dialóg a hľadá konsenzus medzi všetkými stranami, je nahradzovaná diplomaciou založenou na sile. Vojna sa vracia do módy a šíri sa bojovníctvo. Zásada stanovená po druhej svetovej vojne, ktorá zakazovala národom používať silu na porušovanie hraníc druhých, bola úplne podkopaná.“

Napriek tomu podľa Svätej stolice zostáva medzinárodná spolupráca jedinou cestou. Kardinál Parolin preto vyzval svetových lídrov k odvahe a k zásadnej premene prístupu: „Je nevyhnutné odzbrojiť nielen zbrane, ale aj rétoriku dominancie; chrániť tých najpotrebnejších; hovoriť pravdu, hovoriť v láske a obnoviť prostredníctvom dialógu a solidarity multilaterálny poriadok, ktorý prináša prináša všetkým prosperitu.“

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk