Judita Laššáková – slovenská politička, právnička a poslankyňa Európskeho parlamentu

Judita Laššáková sa narodila  4. decembra 1977  v Bratislave. Na kandidátnej listine strany SMER5-SSD sa jej v eurovoľbách v júni 2024 podarilo získať miesto v Európskom parlamente, kde s kolegami zo SMER-u pôsobí v skupine nezaradených poslancov. (Ďalší poslanci EP za SMER-SSD: Ľuboš Blaha, Monika Beňová, Erik Kaliňák, Katarína Roth Neveďalová, pozn. red.)

V europarlamente sa venuje najmä otázkam práv žien, rodovej rovnosti, vnútorného trhu, ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti. Pôsobí tiež v parlamentných delegáciách, ktoré sa zaoberajú vzťahmi s Bieloruskom a krajinami východného partnerstva.

V júli 2026 bola zároveň predstavená ako kandidátka strany SMER-SSD na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja v nadchádzajúcich regionálnych voľbách, ktoré sa budú konať v jeseni (2026). Jej kandidatúru oznámil predseda strany a premiér Robert Fico na tlačovej konferencii v Prešove 28. júla 2026, informovala televízia STVR. Začiatkom októbra 2026 však Laššáková svoju kandidatúru stiahla a vzdala sa kandidatúry na post predsedníčky PSK, ako sme písali v tomto článku.

Vzdelanie a politické začiatky

Judita Laššáková vyštudovala právo na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, uvádza jej oficiálny profil europoslankyne. Právnické vzdelanie tvorilo základ jej neskoršieho profesionálneho pôsobenia a práce v európskych politických štruktúrach.

Vo verejne dostupných a overených zdrojoch nie sú dostatočne podrobne zdokumentované informácie o základnej a strednej škole, ktorú navštevovala, ani presný rok ukončenia vysokoškolského štúdia. Z tohto dôvodu ich nemožno spoľahlivo uviesť.

Pred zvolením za europoslankyňu získavala Judita Laššáková skúsenosti s európskou politikou predovšetkým prostredníctvom práce parlamentnej asistentky.

Po eurovoľbách v roku 2019 spolupracovala s europoslancom Miroslavom Radačovským, ktorý bol zvolený na kandidátke ĽSNS, no neskôr sa od tejto strany dištancoval a stal sa predstaviteľom strany Slovenský patriot. Laššáková bola zapojená aj do prípravného výboru tejto politickej strany.

Spolupráca s Radačovským sa skončila v roku 2022. Následne pôsobila ako asistentka maďarskej europoslankyne Lívie Járókaovej, spojenej s politickou stranou Fidesz.

Judita Laššáková sa do širšieho povedomia verejnosti dostala aj počas pandémie ochorenia COVID-19, keď otvorene kritizovala opatrenia prijímané slovenskou vládou. Ako právnička upozorňovala najmä na možné zásahy do základných práv a slobôd občanov, obmedzovanie pohybu a podľa jej názoru neprimeraný tlak na očkovanie proti koronavírusu.

V roku 2020 sa podieľala na organizovaní protestu tzv. „pendlerov“, ktorí nesúhlasili s obmedzeniami pri prekračovaní štátnych hraníc. Neskôr podporovala aj ďalšie občianske protesty proti pandemickým opatreniam. V júli 2021 sa na jednom z protestov v Bratislave zúčastnila prostredníctvom písomného prejavu, ktorý organizátori prečítali zhromaždeným účastníkom. Zdôrazňovala pritom, že občianske protesty by nemali byť zneužívané na propagáciu politických strán.

Výrazne sa vyjadrovala aj k očkovaniu proti COVID-19. Presadzovala princíp dobrovoľnosti vakcinácie a kritizovala rozdielne zaobchádzanie so zaočkovanými a nezaočkovanými občanmi. V júni 2021 argumentovala dokumentmi Rady Európy, podľa ktorých by očkovanie nemalo byť vynucované politickým ani spoločenským tlakom. Kriticky sa stavala aj k systému COVID preukazov.

Za zvlášť problematický považovala spôsob komunikácie vtedajšej vlády a médií počas pandémie. Tvrdila, že prijímané opatrenia prispievali k polarizácii spoločnosti a zhoršovaniu vzťahov medzi zaočkovanými a nezaočkovanými ľuďmi. V novembri 2021 v autorskom texte upozorňovala na podľa nej rastúcu netoleranciu a spoločenský tlak súvisiaci s očkovaním.

Svoju kritiku protipandemickej politiky zopakovala aj v marci 2024, keď v rozhovore pre internetovú reláciu Diskusia na palete označila obdobie pandémie za „obdobie teroru“. Kritizovala najmä postup vlády Igora Matoviča a tvrdila, že počas pandémie dochádzalo k porušovaniu občianskych práv.

Jej postoje k pandémii a očkovaniu boli súčasťou jej verejného pôsobenia ešte pred vstupom do Európskeho parlamentu.

V roku 2022 sa Laššáková pokúsila presadiť aj v slovenskej komunálnej a regionálnej politike. Pôvodne plánovala kandidovať ako nezávislá na primátorku Nových Zámkov, nepodarilo sa jej však získať potrebný počet podpisov na registráciu kandidatúry. Následne sa uchádzala o mandát poslankyne mestského zastupiteľstva v Nových Zámkoch a zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja, no ani v jednej z volieb neuspela.

Popri politickej práci sa zviditeľnila aj vystupovaním v internetových diskusiách a alternatívnych médiách. Spolupracovala napríklad s Danielom Bombicom, známym pod prezývkou Danny Kollár, uvádza portál Teraz.

Pôsobenie v Európskom parlamente

Judita Laššáková získala mandát poslankyne Európskeho parlamentu vo voľbách 8. júna 2024. Na kandidátke strany SMER-SSD získala 87 166 prednostných hlasov, čím sa zaradila medzi úspešných kandidátov strany. SMER-SSD získal vo voľbách päť mandátov, europoslancov sme menovali vyššie v texte.

Poslanecký mandát vykonáva od 16. júla 2024, teda od začiatku desiateho volebného obdobia Európskeho parlamentu.

Členstvo vo výboroch: Podľa oficiálnych údajov Európskeho parlamentu je riadnou členkou jedného parlamentného výboru a v ďalších dvoch pôsobí ako náhradníčka. Ako riadna členka pôsobí vo FEMM – Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (Committee on Women’s Rights and Gender Equality). Ako náhradníčka pôsobí vo výbore IMCO – Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (Committee on the Internal Market and Consumer Protection) a SEDE – Výbor pre bezpečnosť a obranu (Committee on Security and Defence).

Laššáková je zároveň členkou dvoch parlamentných delegácií: D-BY – Delegácia pre vzťahy s Bieloruskom (Delegation for relations with Belarus) a DEPA – Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest (Delegation to the Euronest Parliamentary Assembly), ako uvádza oficiálna stránka EP.

Parlamentné aktivity: V Európskom parlamente sa zapája do plenárnych diskusií, hlasovaní a predkladania parlamentných otázok. Medzi jej zdokumentované aktivity patria aj otázky týkajúce sa Benešových dekrétov a ďalších povojnových právnych aktov.

Dňa 12. mája 2026 predložila otázky adresované Rade EÚ, predsedovi Európskej rady a vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Týkali sa možných dôsledkov revízie povojnových dekrétov pre vzťahy medzi členskými štátmi a stabilitu strednej Európy.

Osobný život a zaujímavosti

Judita Laššáková sa narodila 4. decembra 1977 v Bratislave. Spájaná je však predovšetkým s Novými Zámkami, kde sa v roku 2022 pokúsila presadiť v komunálnej politike. Je vydatá a v internetových diskusiách často vystupovala po boku manžela Tomáša.

Podľa jej vlastného vyjadrenia má z matkinej strany maďarské korene. Túto skutočnosť spomínala aj v súvislosti so spoluprácou s maďarskými europoslancami.

V internetovom prostredí bola známa aj pod označením Judita L. Jej verejné vystupovanie v alternatívnych médiách predchádzalo úspechu v europarlamentných voľbách v roku 2024.

Zaujímavosťou je tiež jej politická kariéra, počas ktorej, ako sme spomenuli, spolupracovala s predstaviteľmi viacerých politických subjektov – od Miroslava Radačovského cez maďarský Fidesz až po kandidatúru za SMER-SSD.

V júli 2026 sa rozhodla uchádzať o funkciu predsedníčky Prešovského samosprávneho kraja. V súvislosti s kandidatúrou potvrdila aj zmenu svojho trvalého bydliska, avšak svoju kandidatúru začiatkom októbra stiahla, čo sme tiež spomenuli v texte vyššie.