Frankfurt nad Mohanom 20. apríla 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Hesenská metropola sa stala prvým nemeckým veľkomestom, kde žije menej ako 50 percent Nemcov. Tento trend bude postupovať ďalej a za 15 až 20 rokov bude v celom Nemecku viac ako 55 až 60 percent obyvateľstva, ktorí nebudú etnickí Nemci.

Silvia Weber, SPD politička a poslankyňa frankfurtského Magistrátu, je toho názoru, že je potrebné nanovo a na najvyššej úrovni diskutovať o zavedení tzv. nemeckej Leitkultur (kultúra, ktorou sa ma riadiť každý, kto žije v Nemecku – tento pojem bol už pred rokmi zdiskreditovaný stranou Zelených a zavrhnutý ako nacionalistický).

Vo Frankfurte je situácia z viacerých dôvodov veľmi zlá, až neúnosná. Až 50 percent rodín migrantov žije pod hranicou chudoby. Títo ľudia vydávajú až 40 percent mesačného príjmu na zaplatenie nájomného. Zároveň prílivom utečencov stúpa dopyt po lacných bytoch. Tých je ale obrovský nedostatok a tým narastajú napätia a konfliktný potenciál medzi domácimi a prišelcami. To spôsobuje, že ľudia s vyššími príjmami – to sú z veľkej časti etnickí Nemci – sa vo veľkom počte sťahujú do lepších štvrtí a svoje deti dávajú do súkromných škôlok a škôl, kde nie sú deti migrantov. Tým sa ale zhoršujú podmienky integrácie a sociálne napätia hrozia explodovať.

Vo frankfurtských školách sa zaťaženie vyučujúcich v dôsledku neustáleho prílivu migrantov do Nemecka a vo veľkej miere aj do Frankfurtu zvyšuje absolútne neúnosnou drastickou mierou.

V minulom roku poslalo 75 rektorov frankfurtských škôl otvorený list hesenskému ministrovi kultúry Ralphovi Lorzovi, kde opisujú tvrdú realitu na školách mesta a žiadajú ho naliehavo o pomoc pri riešení situácie, ktorá je pre nich neriešiteľná.

Mimochodom, podobne to vyzerá vo všetkých nemeckých veľkomestách, ale aj vo viacerých menších mestách.

Na problémy tohto druhu kancelárka absolútne nemyslela, keď na plné ústa vyhlasovala svoju Willkommenskultur, ktorú teraz už ani len nespomenie.

V mnohých častiach Frankfurtu sú školy, kde je viac ako 80 percent žiakov, ktorí majú migračný pôvod. Vedľa seba sedia deti z Vietnamu, Somálska, Nigérie, Rumunska, Sýrie, Iraku, Lýbie, Libanonu, Afganistanu a z desiatok ďalších krajín. Väčšina z nich má veľmi slabé poznatky z nemčiny a či dokonca žiadne. Sú to prevažne problémové deti a mnohé ich problémy pochádzajú z ich rodín. Učebný proces je neustále narušovaný, čím trpia najmä nemecké deti.

Je tam nezamestnanosť, nevzdelanosť, chýbajúca perspektíva, drogy, násilie a neraz i radikalizácia islamizmom.

To, čo sa v Nemecku vďaka dávnej tradície očakáva od rodičovského domu, ako optimálna výživa detí, kultivácia a výchova, lekárske zaopatrenie, pomoc pri domácich úlohách, zabezpečenie školských potrieb a pod., to všetko v rodinách migrantov deti z veľkej časti celkom postrádajú. Učitelia musia aj tu zaskakovoť a vypomáhať.

Znamená to pre nich sotva zvládnuteľné pracovné zaťaženie, ktoré je fakticky neznesiteľným preťažením. Učitelia sú časove a psychicky už dávno dlhodobo za hranicou zvládnuteľnosti. Je len samozrejmé, že tým maximálne trpí aj kvalita vyučovania.

Aj to všetko je dnešné Nemecko.

Jeden môj známy, učiteľ z Frankfurtu mi v rozhovore o.i. povedal: „Neželám žiadnemu učiteľovi niekde v Maďarsku alebo v Česku, aby zažíval na svojej škole také peklo, do akého chodím každý deň ja.“

Pomyslel som si, že niečo také si nevedia predstaviť ani učitelia v SR. V porovnaní s ním, chodia každý deň do dobrého pracovného prostredia.

Frankfurt patrí k najkriminálnejším nemeckým mestám – na 100 000 obyvateľov pripadá okolo 17 000 trestných činov. Za rok 2014 mu patrilo prvenstvo. Má obrovské podsvetie, kde vládnu viaceré mafie.

Roman Bednár