Francúzi po stovkách vypálených kostolov až pri Notre Dame konečne plačú, verme, že nie iba “za starým drevom a kameňom”. Európa doteraz nebadane, bez povšimnutia strácala to najdôležitejšie

Bratislava 24. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Thibault Camus)

Tisíc a jeden komentár sa zhoduje v tom, že požiar katedrály Notre Dame bol dokonale symbolický. Vlastne vôbec nezáleží na tom, ako oheň vznikol – ani Victor Hugo by nevymyslel výstižnejší symbol doby a jej vnútornej mravnej a duchovnej podstaty

Je úplne jedno, či ten požiar vznikol v dôsledku skratu v elektrickom vedení alebo v pomútenej hlave nejakého barbara – Murphyho zákony fungujú tak, že nakoniec môže byť pravdou ten najbanálnejší scenár. Pre milióny Európanov, a nielen veriacich, je však táto smutná udalosť perfektne logickým čriepkom do mozaiky obrazu dnešných dní.

Katedrála, ktorá bola symbolom Francúzska, bola vraj v dezolátnom stave. Začali ju vlani rekonštruovať s obmedzeným rozpočtom, údajne okolo šiestich miliónov eur, pričom na plnú rekonštrukciu celej katedrály by bolo potrebných omnoho viac, okolo sto miliónov eur.

Sto miliónov eur je suma, za ktorú sa dá kúpiť menšie dopravné lietadlo alebo možno aj suverenita Slovenskej republiky: približne toľko totiž ponúkli Američania Slovenskej republike za to, že si pre svoje potreby zrekonštruujú slovenské vojenské letiská a postavia pri nich muničné sklady, a za to budú mať na Slovensku slobodu priviezť, odviezť, skladovať takmer kohokoľvek, čokoľvek a kedykoľvek. Sto miliónov eur si Francúzsko nemohlo dovoliť dať na obnovu katedrály Notre Dame, pretože tie peniaze potrebovalo na oveľa dôležitejších vecí.

Trebárs financovanie ľudí z iných častí sveta, ktorí prišli do Európy za lepším životom. Nevedno, koľko stojí starostlivosť o migrantov Francúzsko, ale napríklad Nemci svoje číslo zverejnili: podľa denníka Handelsblatt, ktorý vychádzal z oficiálnych vládnych informácií, Nemecko v roku 2017 dalo na boj proti príčinám migrácie a starostlivosť o utečencov takmer 21 miliárd eur. Der Spiegel predpokladá, že do roku 2022 Nemecko vynaloží v súvislosti s migráciou okolo 78 miliárd eur. Zhruba 31 miliárd eur by malo smerovať na boj proti príčinám migrácie v krajinách, z ktorých migranti prichádzajú, sociálne platby migrantom by mali dosiahnuť takmer 21 miliárd eur a ďalších 13 miliárd eur by malo byť vynaložených na „integračné opatrenia“.

Tak si to porovnajme. Za trinásť miliárd eur, ktoré dá Nemecko v najbližších troch rokoch iba na „integračné opatrenia pre migrantov“ – rozmenené na drobné, pôjde o rôzne jazykové a socializačné kurzy a poradenstvá – by sa dalo z gruntu zrekonštruovať stotridsať katedrál ako Notre Dame.

Ďalších tristodesať katedrál Notre Dame by sa dalo kompletne opraviť za peniaze, ktoré Nemci pošlú na boj proti príčinám migrácie do ďalekých krajín a ešte ďalších dvestodesať katedrál Notre Dame za peniaze, ktoré nemeckí daňoví poplatníci dajú na platby migrantom: to sú rôzne sociálne dávky, úhrada ubytovania, vreckové a pod. Toto sú sumy, ktoré dá na „svojich“ imigrantov Nemecko, v prípade Francúzska to zrejme bude o niečo menej. Ale aj keby to bola iba polovica, stále sú to stovky a stovky zrekonštruovaných katedrál Notre Dame.

Samozrejme, Notre Dame je iba jedna. Lenže v Európe sú tisíce iných vzácnych chrámov a iných prejavov európskeho ducha a génia, ktoré chátrajú a pýtajú si nielen peniaze, ale predovšetkým človeka. Kostoly zívajú prázdnotou, nemajú veriacich a mnohé ani miestnych farárov, ktorých čoraz viac nahrádzajú kňazi z Poľska a iných východoeurópskych, juhoamerických či dokonca niekde vraj už aj afrických krajín. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy zmeniť kostoly na mešity, keďže tých je nedostatok.

Čo sa to stalo s Európanmi? Nezaujíma ich viera ich otcov a dedov, nezaujíma ich osud ich vlastnej civilizácie, ktorú vybudovali predošlé generácie, ale nezaujímajú ich ani budúce generácie: je im jedno, či v ich krajinách budú o sto, dvesto rokov žiť ich potomkovia, alebo potomkovia cudzincov s úplne inou kultúrou a náboženstvom – mimochodom, potomkovia tých, proti nepriateľskej invázii ktorých predošlé generácie Európanov svoj kontinent do poslednej kvapky krvi bránili, aby ho uchovali pre svojich potomkov, vrátane dnešného nevďačného a apatického pokolenia. Dnešných Európanov to dokonca nielenže nezaujíma, ale sa sami finančne aj politicky podieľajú na likvidácii starej Európy a jej premene na multietnický kalifát.

Samozrejme, mainstreamové médiá to vidia úplne inak. V súvislosti s Notre Dame padli do prázdnej hysterickej pózy v štýle „Je suis Notre Dame“. Nariekajú aká je to náramná historická škoda. Veď áno, isteže je. Ale oni ani slovkom nespomenú tie ďalšie starobylé chrámy, ktoré sú vandalizované alebo ich likviduje zub času, pretože na ich opravu nie sú prostriedky.

Mainstreamovým médiám nesmierne vhod padla náhoda, že sa už nemuseli venovať kauze Assange, ale mohli riešiť čosi horúcejšie. Samozrejme, nezabudli sa vysmievať zo všetkých, ktorí si dovolili vysloviť domnienku, že mohlo ísť o úmyselný čin nepriateľov európskej civilizácie a kresťanského náboženstva, hoci po skúsenostiach z uplynulých rokov – úprimne, vám čo napadlo ako prvé?

Ivan Lehotský