Ministerstvu kultúry sa evidentne nepodarilona sto percent dodržať prísľub o ukončení financovania dúhových projektov.Na jednej strane je pravda, že odmietli poskytnúť 60 000 na divadelný festival DramaQueer s odôvodnením, že „nemá pre slovenskú kultúru a umenie taký význam, ako je požadovaná suma.“ Na strane druhej však z verejných zdrojov priklepli na jeden „kvír-časopis“ 15 000 eur…

Pozreli sme sa na zákulisie celej veci:

Ako bolo viackrát avizované ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou aj stranou SNS, za tejto vlády nepôjde mimovládkam s LGBTi agendou zo štátnej kasy ani cent. Avšak čo sa nestalo – nová Rada FPU (Fond na podporu umenia) priklepla pätnásť tisíc eur časopisu Queer Youth Slovakia (vo voľnom preklade slovenská kvír-mládež). Pritom po organizačných zmenách vykonaných súčasným vedením rezortu je osem z trinástich členov Rady menovaných a odvolávaných práve ministerkou…

Tak kde sa stala chyba?

To je vecou kompetentných, my sa pozrime na konečného príjemcu dotácie. Časopis Queer Youth Slovakia (QYS) totiž nestojí mimo celkového diania LGBTi scény. Ide o tlačený štvrťročník, ktorý si môžete objednať za 5,50 eur. Definuje sa ako magazín „o queer kultúre, vede a živote.“ Momentálne je vonku číslo s nasledovným obsahom: analýza vývoja kvír divadla v posledných rokoch na Slovensku, nové kvír komiksy, články o inscenáciách festivalu Drama Queer, čo vás čaká na Filmovom festivale inakosti, ako rozoberajú kvír identitu videohry…

V poriadku, špecifické publikum si žiada špecifické témy. Otázkou je, načo je štvrťročníku potrebných pätnásť tisíc eur. A to pôvodne požadovali 22 600…

Chápem, že tlač aj grafická úprava niečo stojí, no časopis sa riadne predáva, a teda spadá pod určitý komerčný model. Ako sú prerozdelené tie tisíce a tisíce štátnych peňazí? Škoda, že pod rozhodnutím o pridelení dotácie som márne hľadal zdôvodnenie odbornej komisie…

Mimochodom, priamo na svojom webe sa autori časopisu priznávajú, že posledné jesenné číslo bolo tiež „financované zo zdrojov Európskej únie z Programu Citizens, Equality, Rights and ValuesProgramme“.

Koľko peňazí z rôznych verejných zdrojov teda dokopy ide na výrobu jedného vydania, a ako sú reálne prerozdelené?

QYS je súčasťou projektu „Dúhový rok“. Za tým stojí trojica ľudí: Andrej Kuruc (koordinátor), Róbert Pakan(produkčný a finančný manažér) a Zuzana Jablonická-Zezulová (historický výskum). Tu ma trochu zarazila funkcia „historického výskumníka“ – vôbec netuším, čo si vo vzťahu k LGBTi komunite pod týmto titulom predstaviť…

Ale poďme ďalej: Dúhový rok sa identifikuje ako „platforma, ktorá sa venuje životom a právam LGBTI+ ľudí na Slovensku.“ Podľa ich oficiálneho webu sú vedení v registri OZ od roku 2009 pod značkou NOMANTINELS. Možno teraz niektorí z vás zbystrili pozornosť, veď o NOMANTINELS už sme mohli počuť… Áno, ide o známe „kvír-divadlo“. Zaoberá sa „témami rodu, rodovej identity, rodovej rovnosti, potláčaniu rodových stereotypov a bojom proti diskriminácii a násiliu na ženách,“ pričom cieľom je vraj „šírenie humanistických myšlienok, ochrana ľudských práv, podpora odstraňovania prejavov diskriminácie v spoločnosti, podpora rodovej rovnosti a snaha o rozvoj občianskej spoločnosti.“

To všetko znie šľachetne – žiaľ, cieľová skupina je v skutočnosti opäť len úzky okruh ľudí.

Zaujímavé však je, že tieto projekty riešia tie isté osoby: Andrej Kuruc a Róbert Pakan. A podporu inštitúcií získavali doposiaľ aj ako „divadelníci“, veď na ich webe sa spomínajú: Fond na podporu umenia, Ministerstvo kultúry SR, Nadácia mesta Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, EuropenCitezenFund, VisegradFund.

Nuž, asi vedia, ako v tom chodiť!

Viete, čo je najväčší gól? Že dotyčný Andrej Kuruc má v profilovke na instagrame logo Kultúrneho štrajku. Pod jedným príspevkom má dokonca toto heslo: „JE NÁS VIAC AKO MÁ SNS PREFERENCIÍ!“

Takže síce je zapálený v boji proti súčasnému vedeniu rezortu, avšak pridelené peniaze mu už nesmrdia… Alebo tých 15 000 azda plánuje čestne vrátiť? Keď je tak veľmi proti metódam riadenia kultúrnej sféry?

Toto je práve to, o čom sa celý čas od začiatku „štrajkovej pohotovosti“ hercov a spol. bavíme. Na jednej strane útočia na vedenie rezortu, na strane druhej im vyhovuje poberať štátne dotácie. Doslova hryzú ruku, ktorá ich kŕmi. Alebo sa im jednoducho máli, tak si touto formou pýtajú viac?

Ďalšie otázky: Ako dlho im to bude ešte prechádzať? A ako dlho ešte bude financované šírenie LGBTi ideológie zo štátneho rozpočtu?

To je opäť otázka na kompetentných…

Prečítajte si tiež:

• LGBTi agenda je všade, kam oko dovidí – dá sa ešte vôbec ubrániť tradičné hodnoty?
• Najviac ohrozené agendou LGBT sú deti. „Som homosexuál, ale nadávajú mi do homofóba,” priznáva Jiří