David Goodall – “nová mediálna ikona eutanázie”

Viedeň/Bazilej 15. mája 2018 (HSP/kath.net/ KAP/Foto:TASR/AP-Philipp Jenne)

Ostrá kritika médií pre ich prístup k dobrovoľnej asistovanej samovražde Austrálčana Dávida Goodalla zaznela z úst riaditeľky Viedenského bioetického inštitútu. V Holandsku sa už diskutuje o „pilulke poslednej vôle“ pre starších ešte zdravých ľudí

Ostrú kritiku prístupu médií k asistovanej samovražde 104-ročného Austrálčana vo Švajčiarsku vyslovila riaditeľka Viedenského bioetického inštitútu IMABE, Susanne Kummerová, pre „Kathpress“. Austrálsky vedec David Goodall si vo štvrtok v Bazileji zobral život s pomocou Švajčiarskeho spolku „lifecircle“ a partnerskej organizácie „Exit International“. V Austrálii je pomoc pri samovražde zakázaná, Goodall preto odletel do Švajčiarska. Botanik, ktorý ešte pred dvomi rokmi pracoval na univerzite, mal za sebou nevydarenú samovraždu. Sťažoval sa na stareckú slabosť.

„Mediá označili Goodalla ako novú ikonu eutanázie“, kritizovala Kummerová. „Medzinárodný mediálny hurhaj bol obrovský, iba málo médií poukazovalo na pomoc pre ľudí so samovražednými sklonmi. Prípad Goodall mal pracovníkov médií priviesť k tomu, aby správy o samovraždách prezentovali kriticky. Médiá majú veľkú zodpovednosť v oblasti prevencie pred samovraždami.

Samovraždy sa bežne hodnotia ako tragické udalosti, ako v prípade DJ Aviciiho, či herca Robina Williamsa. No pomoc pri samovražde v prípade Goodalla sa teraz prezentovala ako odvážne a istým spôsobom ako riešenie situácie,“ zdôraznila Kummerová kriticky. „To je problematické, lebo v ohrozených ľuďoch to môže vyvolať efekt napodobenia. Naopak adekvátne spravodajstvo by mohlo mať efekt prevencie pred samovraždou.“

Kummerová hovorí: „Médiá si musia ujasniť, že vedome alebo nevedome vytvárajú klímu, v ktorej sa starší, chorí a zraniteľní ľudia cítia stále viac pod tlakom. Nenápadne to sprevádza myšlienka, že sú bremenom a eutanáziou by blížnym mohli mnohé ušetriť, aj finančne.“

Etička pripomenula, že v Holandsku sa už diskutuje o „pilulke poslednej vôle“ pre starších, ale ešte zdravých ľudí! Vyzdvihovanie sebaurčenia už viedlo k zníženiu hodnoty života: Ak sa opcie ako ‘dobrovoľná smrť seniora“ pozitívne prezentujú, je to signál, vyvolávajúci starosti.

Riaditeľka IMABE zdôraznila, že ohrozenie samovraždou u starších ľudí je problém, ktorý treba brať vážne. Len nedávno švajčiarsky geriatrický psychiater Raimund Klesse zdôraznil, že každý človek, ktorý si chce vziať život, je v situácii duševnej núdze. „Takí ľudia potrebujú ľudí, ktorí budú pri nich v živote stáť – nie takých, ktorý im podajú kalich s jedom,“ citovala ho Kummerová.

Smernice WHO pre médiá

Kummerová vzhľadom na médiá poukázala na správu WHO – Svetovej zdravotnej organizácie – o prevencii proti samovraždám. Médiá by mali o samovraždách písať zdržanlivo a neopisovať detailne okolnosti samovrážd – tak znie požiadavka WHO. Smernice o prezentácii samovrážd v médiách vydala WHO už v r. 2008. „Žiaľ tieto v prípade Goodalla mnohí ignorovali. Na médiá sa apeluje, aby sa vyhýbali „jazyku senzácií, prezentácii samovraždy ako normálneho riešenia problémov“ ako aj „umiestňovaniu samovrážd na titulné strany a explicitnému opisu použitej metódy“. Zvlášť treba zdržanlivosť u samovrážd prominentov.

Kummerová poukázala na to, že spolok „lifecircle“ a jeho prezidentka Erika Preisigová pod heslom „Žiť so sebaurčením – zomierať so sebaurčením“ medzinárodne bojuje za legalizovanie eutanázie pre osamelých, starších ľudí bez závažných ochorení! Spolok má od r. 2012 v Bazileji byt na eutanázie. Cena nie je zanedbateľná – cudzinci platia 10 000 frankov, domáci 3000 frankov. Preisigová čelí aj procesu, lebo smrtiaci prostriedok Natrium-pentobarbital neodoberá v súlade s právnymi normami.

„Niet nijakého práva na usmrtenie“

Aj Nemecká nadácia ochrany pacientov sa k prípadu Goodall vyjadrila kriticky. „To, čo organizovaní pomocníci pri umieraní predávajú ako pekný nový svet, je fatálny signál pre spoločnosť,“ povedal predseda nadácie Eugen Brysch pre nemeckú katolícku agentúru (KNA). „Zárobková pomoc pri umieraní nemá nič do činenia so solidaritou. Je to oveľa viac útok na etiku poskytovania pomoci ľuďom, Existuje právo na umieranie, ale nijaké právo na usmrcovanie,“ povedal Brysch.