„ÚKŠ odporúča, aby bol po skončení sa tohto núdzového stavu prijatý núdzový stav na nasledujúcich 90 dní,“ povedal.

Núdzový stav sa mal skončiť 14. novembra rovnako ako zákaz vychádzania. Núdzový stav platí od 1. októbra na 45 dní s viacerými výnimkami. Obmedzenie pohybu neplatí v čase od 1.00 h do 5.00 h, nevzťahuje sa na osoby s negatívnym PCR testom alebo antigénovým testom na ochorenie COVID-19 vykonaným v rámci celoplošného testovania.

V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.

Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.

Premiér: Ďalšie kolo testovania by malo byť o dva týždne len v obciach

Ďalšie kolo testovania na ochorenie COVID-19 na Slovensku by sa malo týkať len okolo 500 obcí a piatich menších miest, nie celých okresov či celej krajiny. Konať by sa malo cez víkend o dva týždne (21. – 22. 11.). Informoval o tom premiér Igor Matovič (OĽANO) po pondelkovom rokovaní ústredného krízového štábu (ÚKŠ).

„Dal som návrh, aby sa budúcotýždňové testovanie konalo nie na úrovni okresov, ale aby sme testovali vyslovene obce a mestá, kde incidencia bola vyššia než jedno percento,“ povedal Matovič. Podľa jeho slov je potrebné, aby si aj vojaci a ostatné zložky podieľajúce sa na doterajšom plošnom testovaní oddýchli. Dodal, že Ministerstvo vnútra (MV) SR bolo poverené nákupom antigénových testov aj ochranných prostriedkov potrebných na testovanie. „Podľa toho, ako to budú definovať štátne hmotné rezervy, keďže zo zákona už nemôžu niektoré nákupy realizovať,“ uviedol.

O prípadnom uvoľňovaní opatrení sa podľa jeho slov možno baviť, keď kĺzavý sedemdňový medián klesne pod 500. Tvrdí, že epidemiológovia odporúčajú zimu zvládnuť lockdownami. Podľa premiéra sa však ukázalo, že nasadenie antigénových testov plošne môže fungovať. Skonštatoval, že sa preto možno baviť o tom, ako si „dopriať trochu slobody“ za určitých podmienok využitím testovania regionálne alebo celoplošne. Zdôraznil, že naďalej treba byť opatrnými.

Na otázku, či plánujú posilniť kapacity trasovania kontaktov, odpovedal, že tak už urobili nasadením stoviek vojakov na pomoc regionálnym hygienikom. Uviedol, že „roboty je trochu menej“. Priblížil, že napríklad na Orave nedokážu využiť všetky kapacity, preto požiadal hlavného hygienika SR, aby preveril, či v niektorých regiónoch nechýbajú sily.

Dodal, že všetky odberové miesta sú otvorené pre každého. Informoval, že v pondelok bolo na hasičských staniciach v 25 okresoch, kde sa testuje antigénovými testami, otestovaných okolo 2300 ľudí.

Premiér: Deti v hmotnej núdzi by mali začať chodiť do škôl

Deti v hmotnej núdzi by mohli chodiť do škôl. Dôvodom je, že nemajú zabezpečené základné životné podmienky a nemajú k dispozícii ani počítač či tablet na vzdelávanie v dištančnej forme. Zhodol sa na tom v pondelok ústredný krízový štáb (ÚKŠ). Informoval o tom premiér Igor Matovič (OĽANO) po jeho rokovaní.

Predseda vlády priblížil, že k zoznamu rodín v hmotnej núdzi sa dostanú rýchlo, keďže každá obec, ako zriaďovateľ základnej školy, ho má. „To bude najmenší problém, aby sme ich identifikovali. Od budúceho týždňa môžu byť všetky v škole,“ hovorí.

Počas prvej vlny pandémie sa podľa Matoviča ukázalo, že 52.000 detí nemalo prístup k vzdelaniu, poznamenal Matovič. Dodal, že musia tieto deti čím skôr vtiahnuť do vzdelávacieho procesu, pretože to bude mať „nedozerné následky“.

Na utorkovom (10. 11.) stretnutí premiéra so zástupcami sektorov dotknutých pandémiou majú byť aj zástupcovia škôl. Matovič tvrdí, že ak si škola zabezpečí pretestovanie všetkých žiakov a rodičov, tak by školy mohli fungovať normálne. „Zároveň to nie je niečo, čo môžeme realizovať tento týždeň či budúci. Musíme najprv počkať, či antigénové testy zaberú,“ podotkol.

Mikulec: Medzi červené krajiny by sa mali zaradiť i Maďarsko,Rakúsko a Poľsko

Medzi takzvané červené krajiny by sa mali okrem Českej republiky zaradiť aj Maďarsko, Poľsko a Rakúsko, zmeniť by sa mal preto aj režim na hraniciach. Rozhodol o tom ústredný krízový štáb (ÚKŠ) na pondelkovom rokovaní, informoval minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Na vybraných hraničných priechodoch sa má testovať antigénovými testami. Premiér Igor Matovič (OĽANO) dodal, že testovať by sa mohlo na 10 až 12 priechodoch a začať by sa mohlo do budúceho týždňa. Pri pendleroch by malo stačiť absolvovanie testu raz za dva týždne.

Rezorty vnútra a zahraničných vecí majú prísť podľa Mikulca s riešením, koľko hraničných priechodov bude využitých na tranzit, osobnú dopravu, a kde bude možnosť testovania. Informoval tiež, že na ukrajinskej hranici, kde sa od pondelka pilotne testuje antigénovými testami, urobili 67 odberov, z ktorých mal jeden test pozitívny výsledok.

Slovensko sa bude pri určovaní rizikových krajín riadiť semaforom Európskej komisie. Podľa premiéra budeme vyžadovať na hraniciach PCR test alebo antigénový test, prípadne sa cestujúci budú môcť dať na vybraných priechodoch otestovať antigénovými testami. Zabezpečiť testovanie na hraniciach by mali súkromníci. „Ešte tento týždeň prebehne druhý hĺbkový monitoring pohybu na hraniciach, aby sme vedeli veľmi dôsledne povedať aj súkromníkom, ktorí by chceli zabezpečiť testovanie na hraniciach, koľko ľudí treba očakávať,“ dodal Matovič.

Pendlerom má stačiť absolvovanie testu raz za dva týždne. Ak niekto býva v zahraničí v blízkosti Bratislavy, môže si podľa Matoviča urobiť test aj na odberovom mieste v Bratislave. „Cez hranice sa môže s výsledkom antigénoveho testu slobodne pohybovať,“ dodal.

Správu aktualizujeme.