Môj profil 
Predplatné
Pre tých, ktorí nesledujú politickú situáciu v krajine bratov Čechov, Ivan David z hnutia SPD Tomia Okamuru je v europarlamente niečo podobné ako Miroslav Radačovský alebo Milan Uhrík: odistený granát stredoeurópskej pravdy v stodole plnej nabubrelých bruselských eurobludov.
Ivan David je členom poľnohospodárskeho výboru Európskeho parlamentu. Nedávno sa zúčastnil výjazdu členov výboru do Francúzska, kde po exkurziách na miestnych poľnohospodárskych podnikoch vystúpil na záverečnej tlačovej konferencii.
„Ďakujem za príležitosť vidieť na vlastné oči francúzske poľnohospodárstvo. Kravy sú tu podobné ako u nás, krajina je podobná ako na niektorých miestach u nás, vidiečania sú tiež podobní. Ale tým vyratúvanie podobností končí. Naše poľnohospodárstvo je v úplne inej situácii než poľnohospodárstvo v krajinách západnej Európy, kde sú dotácie z európskych fondov štyri- až šesťkrát vyššie než v našej zemi. A niektoré východoeurópske krajiny sú na tom ešte horšie.
Pred tridsiatimi rokmi sme boli nezávislí od dovozu poľnohospodárskych produktov, niektoré sme vyvážali, napríklad cukor, ktorý teraz musíme dovážať. Dnes sme sebestační len z 38 percent. Preto nerozumiem slovu ,spoločná‘ v slovnom spojení ,spoločná poľnohospodárska politika‘. Čo máme spoločné v podmienkach takej zásadnej nerovnosti? Obchod s potravinami je z rozhodujúcej časti v rukách obchodných reťazcov majiteľov zo západnej Európy. Pripomína to rozprávku o tom, ako vlk pozval králika na večeru. My sme tým králikom, nie sme víťazmi v tejto hre,“ uviedol europoslanec David na tlačovej konferencii na záver „misie“ Poľnohospodárskeho výboru Európskeho parlamentu vo Francúzsku pred novinármi a kolegami europoslancami.
Pri jeho vystúpení sa prítomné žurnalistické a poslanecké europanstvo tvárilo „ako keby v kostole vykrikoval vulgarizmy“, ako David neskôr napísal na svojom facebooku. „Náhradník v poľnohospodárskom výbore, majiteľ 85 hektárov pôdy a 150 kráv v severnom Holandsku Jan Huitema cítil potrebu vyvrátiť moje tvrdenia a povedal doslova, že ‘v Európskej únii nie je je možné, aby všetci dostávali rovnaké dotácie, pretože práve teraz vo Fínsku sneží, zatiaľ čo v Taliansku je stále teplo, teda každá krajina je iná’. Niektorí poslanci horúčkovito prikyvovali a za tento intelektuálny výkon mu zatlieskali. Chcel som sa ho spýtať, či sú klimatické rozdiely aj dôvodom, prečo sa paradajky z Holandska dovážajú do Bulharska, ale bolo zrejmé, že už by mi nebolo udelené slovo a aj tak by som ‘proeurópsky’ nadšených zástupcov zvýhodnených krajín nepresvedčil“.
David potom ešte napísal na svojom facebooku poznámku: „Za štvornásobné dotácie sa poľnohospodárstvo prevádzkuje dobre.“ A píše: „Z výjazdu poľnohospodárskeho výboru europarlamentu do Francúzska si odnášam dôležitý poznatok. Každý štát má také poľnohospodárstvo, akú mieru podpory mu vláda venuje. Už dávno to nie je o nejakej voľnej konkurencii v štýle kto lepšie a kto kvalitnejšie. Francúzsko je príkladom krajiny, ktorej na poľnohospodárstve záleží. Ich vláda dokázala francúzskym poľnohospodárom vybojovať tretiu najväčšiu dotačnú obálku na farmu v celej EÚ. A navyše im ešte pridáva z národného rozpočtu a z rozpočtov regiónov. To sú potom zvieratá, radosť pozerať. A tak isto aj víno a ďalšie rastlinné produkty.“
A čo naše, slovenské poľnohospodárstvo? Čo pre slovenských poľnohospodárov vybojovali v EÚ naše vlády? Len prosím, potichšie, mohli by to počuť deti.
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
