Čas zodpovednosti

„Proti falošnému realizmu, ktorý znovu vyzbrojuje mysle, slová a národy, má dnes katolícka kultúra postaviť realizmus milosrdenstva, podľa ktorého nemôžu existovať nepriatelia a všetci, aj protivníci, sú bratmi a sestrami, ktorým sa treba pozrieť do očí a stretnúť sa s nimi v pravde.“

Tieto slová adresoval Lev XIV. účastníkom Meetingu v Rimini, a osobitne tisícom mladých, ktorí oživujú toto veľké podujatie na konci leta, ktoré vyšlo zo skúsenosti hnutia Comunione e Liberazione. Neboli to zdvorilostné slová, ale konkrétna výzva. Predovšetkým výzva pozrieť sa na realitu, ktorú dnes prežívame. Už pred 44 rokmi svätý Ján Pavol II. vo svojom príhovore na Meetingu hovoril o kráse slov ako „stretnutie“ a „priateľstvo medzi národmi“ v čase, ktorý on sám označil za „dramatické hodiny dejín sveta“.

Dnes je medzinárodná situácia ešte neistejšia a krehkejšia než vtedy: pribúdajú konflikty, pokračuje zabíjanie civilistov a detí – stačí pomyslieť na Gazu a Ukrajinu – a mnohé krajiny investujú čoraz väčšie sumy do zbrojenia. Zoči-voči tomu všetkému pápež pripomína povolanie Meetingu: nemá byť „akousi enklávou“, ale „križovatkou“ stretnutí a dialógu.

Lev povedal, že toto je čas zodpovednosti. Nasledovať Krista dnes, po tragédiách 20. storočia, znamená plne si uvedomiť, že proti zlu nemožno bojovať zlom. Jedinou odpoveďou, kresťanskou odpoveďou, je láska, teda „metóda vykúpenia“, ktorú stelesnil ukrižovaný Mesiáš.

A preto tým, ktorí dnes v mene údajného realizmu – ktorý pápež neváhal označiť za „falošný“ – chcú vyzbrojovať mysle, slová a národy, katolícka kultúra odpovedá autentickým realizmom, realizmom milosrdenstva, „podľa ktorého nemôžu existovať nepriatelia a všetci, aj protivníci, sú bratmi a sestrami, ktorým sa máme pozrieť do očí a stretnúť sa s nimi v pravde“.

Potrebujeme teda odvážnych priekopníkov, ktorí sa konkrétne zasadia o to, aby oslobodili spolužitie od podozrievania, prácu od modloslužby zisku a technológie i financie od biznisu smrti. Lev XIV. žiada odhaľovať „nespravodlivé mocenské vzťahy“, ktoré sú „koreňom chudoby a nerovností, vojen a environmentálnych katastrof“.

Je to silná výzva, plná konkrétnych dôsledkov, od Petrovho nástupcu, ktorý už od prvého dňa svojho pontifikátu hovorí o „odzbrojenom a odzbrojujúcom“ pokoji. Tento princíp treba mať na pamäti ako kritérium posudzovania spoločenskej, ale aj politickej angažovanosti všetkých katolíckych laikov.

Mimoriadne významné je aj to, že pápež vyzýva ľudí Meetingu, aby riskovali a osobne sa angažovali, „rozširujúc svoje vzťahy ponad každú príliš úzku príslušnosť“.

Pretože hnutie (CL), skupiny a spoločenstvá sa majú stať odrazovým mostíkom pre ponorenie sa do celej reality a majú sa stavať proti všetkému, čo by ich chcelo vzďaľovať od bratov a sestier iných kultúr, citlivosti a pôvodu, „najmä od tých najchudobnejších“.

Napokon treba zdôrazniť aj pripomienku Petrovho nástupcu, že v láske nikdy nie je miesto pre nátlak, indoktrináciu ani verbovanie, pretože láska existuje iba v slobode, v živom dialógu a vo veľkodušnom darovaní seba samého.

Andrea Tornielli

Vatican News, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk