Môj profil 
Predplatné
Zúčastnili sme sa v piatok aj obrovskej masovej demonštrácie v Barcelone spolu s našimi katalánskymi priateľmi. Niečo také som ešte nezažil – bolo nás podľa oficiálnych odhadov do 600 000. K tomu bol na tento deň vyvolaný aj generálny štrajk v celom Katalánsku.
Katalánci považujú rozsudky – až 13 rokov väzenia – vyslovené Madridom pred niekoľkými dňami voči viacerým promimentným katalánskym politikom za výsmech spravodlivosti. To bol iniciačný impulz k tomu, aby len v Barcelone opakovane tiahli ulicami státisícky ľudí a demonštrovali. Drvivá väčšina to robí mierove. Demonštruje sa nielen proti brutálnemu rozsudku, ale aj za slobodu Katalánska a za jeho odtrhnutie sa od Španielska. Krajina je o niečo menšia ako SR, má ale viac obyvateľov – 7,6 miliónov. Medzi demonštrujúcimi je až nápadne veľa mladých ľudí, dokonca aj mnoho starších detí – od 14 nahor!
Mladí Katalánci vnímajú Španielsko do veľkej miery ako fašistický štát, kde v početných jeho štruktúrach ešte stále vládne duch diktátora Franca. Tento štát podľa nich Katalánsku ukradol jeho slobodu a sa priživuje na jeho vyspelej ekonomike. Chcú bezpodmienečne samostatné Katalánsko.
Rozprával som sa s mnohými Kataláncami a hovoril som im veľa o tom, ako sa Slovensko osamostatnilo, a to bez prelievania krvi. Boli nadšení a tak si to predstavujú aj oni pre svoje milované Katalánsko. Madrid je však proti.
Aj teraz – ako aj počas demonštrácií za autonómiu Katalánska v roku 2017 – bola v uliciach Barcelony brutálna Guardia Civil (štátna vojenská polícia), ktorú do Katalánska poslala madridská vláda a demonštrovala v pouličných bojoch, ktoré prepukli, neuveriteľnú krutosť Španielov voči Kataláncom. Krv tiekla prúdmi a beštialita a brutalita vojenských šergov z Madridu postihla nielen katalánskych mužov, ale aj ženy a dokonca i deti.
Nikde vôkol nás, kade sme ulicami pochytaní navzájom za ramená kráčali v tesných radoch za sebou, som nepostihol, že by násilie bolo vychádzalo z demonštrujúcich. Útočili len príslušníci štátnej moci z Madridu. Obuškami, slzotvorným plynom, vodnými delami. Horeli barikády, tiekla krv.
V pevnom objatí Kataláncov, ktoré som cítil na ramenách, na rukách, okolo pása, som odrazu bol jedným z nich a cítil som sa v srdci i v duši Kataláncom a kričal som spolu s nimi až do zachrípnutia:
„Catalán de larga vida!“ – Nech žije slobodné Katalánsko!
Počas nášho pochodu som sa dozvedel od katalánskych priateľov, ktorí ma držali zľava i sprava, že tak strana Partido Popular, ako aj socialisti robili už roky tvrdú protikatalánsku politiku. Rozprávali mi, že vláda v Barcelone už veľa rokov žiada bez úspechu Madrid o zmenu daňového systému, ktorý vyslovene znevýhodňuje Katalánsko oproti ostatným regiónom Španielska. Katalánsko je najproduktívnejšia časť Španielska a Madrid ho takto okráda o plody jeho práce.
Od roku 2011 je výučba katalánskej reči na školách Katalánska čoraz viac na príkaz Madridu obmedzovaná na minimum.
Takmer všetci Katalánci aj preto už odmietajú každý dialóg s Madridom. Bolo mi povedané aj to, že Katalánci neuznávajú španielsku ústavu, lebo veľa v nej im pripomína ideológiu diktátora Franca.
Aj slávny Pep Guardiola je dušou a telom Kataláncom, čo zdôraznil už aj počas svojich trénerských rokov v Nemecku viackrát.
Brusel, Berlín i Paríž zhodne mlčia a nepovedia slova na obranu práv katalánskeho ľudu. Situácia sa javí beznádejne a uspokojivé riešenie je v nedohľadne. Katalánski politici chcú vlastný štát. Madrid sa zdráha dať Katalánsku čo i len autonómiu. Medzičasom sa konflikt dostal tak ďaleko, že španielsky premiér Pedro Sanchez, nedvíha ani len telefón, keď ho katalánsky regionálny prezident Quim Torra volá, aby s ním pohovoril situáciu.
Korene konfliktu siahajú až do roku 1714, keď katalánske kráľovstvo stratilo navždy svoju samostatnosť. Mimoriadne ťažký čas nastal pre Kataláncov počas fašistickej vojenskej diktatúry Francisca Franca, kedy sa tento hrdý národ nadovšetko milujúci slobodu postavil v občianskej vojne na stranu republikánov. Franco sa mu za to brutálne a krvavo pomstil. Keď potlačil jeho odpor, tak zakázal používanie katalánskej reči a zakázal všetko katalánske: knihy, hudbu, symboly.
Keď som v nedeľu večer odchádzal z Katalánska, mal som pocit, že som sa v srdci stal Kataláncom a dojate som hladil malú katalánsku zástavku, ktorú mi darovali katalánski priatelia počas demonštrácií.
Teraz ju mám na stole v mojej pracovni a kedykoľvek sa na ňu pozriem, tak som v myšlienkach opäť v Barcelone a tíško si pohvizdujem krásnu melódiu katalánskej hymny.
Je pol hodiny pred polnocou. Už sa neviem dočkať, keď ma o 24. hodine zavolajú moji katalánski priatelia.
Roman Bednár
