Banskobystrický kraj bojuje proti zmene klímy cez spoluprácu obcí a odborníkov

Fórum potvrdilo, že téma klimatickej odolnosti presahuje ekologickú problematiku a je kľúčová pre bezpečnosť obyvateľov, územné plánovanie, investície a krízové riadenie. Podpredsedníčka BBSK Božena Kováčová zdôraznila potrebu vnímať klimatické riziká z pohľadu rôznych skupín obyvateľov.

„Obce už dnes riešia dôsledky extrémneho počasia veľmi konkrétne – od ochrany obyvateľov až po zvládanie mimoriadnych situácií. Zároveň si musíme uvedomiť, že klimatické riziká nezasahujú všetkých rovnako a je dôležité pozerať sa na klimatickú odolnosť cez optiku obyvateľov a ich rôznych životných situácií. Najzraniteľnejší sú často seniori, ľudia so zdravotným znevýhodnením, obyvatelia odľahlejších regiónov či marginalizované komunity, pretože môžu byť počas mimoriadnych udalostí zasiahnutí najviac,“ vyhlásila podpredsedníčka Banskobystrického samosprávneho kraja Božena Kováčová.

.

Význam týchto otázok potvrdzuje aj prieskum medzi samosprávami, kde až dve tretiny z 93 oslovených miest a obcí uviedli, že v posledných desiatich rokoch zaznamenali vážne udalosti spôsobené extrémnym počasím. Zároveň až 61 % z nich však nemá spracovaný adaptačný alebo klimatický plán. Hlavné problémy sa týkajú vody – od dlhotrvajúceho sucha po prívalové dažde a povodne. Okrem toho samosprávy pociťujú dopady ako výpadky elektriny, poškodenie infraštruktúry a škody na majetku.

Prekážky samospráv

„Samosprávy majú konkrétne skúsenosti s dôsledkami extrémneho počasia, no potrebujú praktickú podporu pri plánovaní a realizácii opatrení. Najväčšie prekážky predstavujú nedostatok financií, odborných kapacít, techniky a administratívna náročnosť projektov,“ uviedol jeden z organizátorov fóra.

Na fóre boli prezentované klimatické scenáre, hodnotenie a manažment rizík a využívanie dát pri rozhodovaní. BBSK predstavil aj výsledky projektu CLIMAAX zameraného na hodnotenie rizík povodní a požiarov, ktoré sú dostupné prostredníctvom online mapových aplikácií na stránke Klima HUB. „Mapy ukazujú, kde sa môžu riziká sústrediť. Obce a ďalší aktéri z územia však ukazujú, ako tieto riziká vyzerajú v praxi. Až keď dáta prepojíme so skúsenosťami ľudí, môžu sa stať skutočnou oporou pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia región potrebuje,“ vysvetlila koordinátorka projektu CLIMAAX Andrea Rúfusová.

Pavol Polák z Daphne – Inštitútu aplikovanej ekológie doplnil, že aby adaptačné opatrenia v území naozaj fungovali, nestačí ich len odborná koncepcia. „Je kľúčové, aby im obyvatelia rozumeli, prijali ich a postupne sa s nimi zžili,“ upozornil.

Čo chýba pri prepájaní poznatkov do praxe

Z diskusií vyplynulo, že napriek množstvu odborných poznatkov a skúseností často chýba ich transformácia do praxe a dostupnosť pre tých, ktorí ich potrebujú na rozhodovanie. Medzi hlavné požiadavky patria lepšie a zrozumiteľné dáta, odborná podpora pre obce, pripravenosť techniky a záchranných zložiek, dôraz na prevenciu, pomoc pri získavaní finančných prostriedkov a pravidelná koordinácia medzi aktérmi.

Regionálne klimatické fórum tiež poukázalo na špecifické výzvy pri jednotlivých rizikách: povodne trpí najmä oblasť prevencie, rastúce riziko požiarov naráža na kapacitné limity a sucho si vyžaduje dlhodobé integrované riešenia prepojujúce vodu, pôdu, lesy, poľnohospodárstvo, zdravie a fungovanie obcí.

Banskobystrický samosprávny kraj plánuje v dialógu pokračovať a nadväzovať na svoju účasť v Misii Európskej únie Adaptácia na zmenu klímy, ktorá podporuje regióny v zvyšovaní ich odolnosti voči klimatickým dopadom.