Kyjev/Minsk 22. septembra 2020 (HSP/KP/Foto:SITA/AP-RIA Novosti, Yana Lapikova, pool)

Bývalý predseda vlády Ukrajiny Nikolaj Azarov v rozhovore pre Komsomoľskú Pravdu vyjadril presvedčenie, že si Bielorusko nevyhnutne zopakuje osud dnešnej Ukrajiny v prípade, ak prejde na „európsky model“

Na úvod Nikolaj Azarov porozprával svoje skúsenosti s tým, ako ho blokujú na sociálnych sieťach.

Večer poskytnem rozhovor hlavnému štátnemu kanálu Bieloruska, v noci už ma Američania blokujú. Automaticky, bez akéhokoľvek vysvetlenia príčin takého opatrenia.

Prečo sa toto robilo nedávno s Ukrajinou a teraz s Bieloruskom?

Odstrihujú všetky informačné zdroje, ktoré nie sú v ich prospech. Vedie sa totálna propaganda cez sociálne siete a televíziu. Prebieha absolútna masívna dezinformačná kampaň bieloruského obyvateľstva prostredníctvom internetu. Je to to isté, čo sa dialo na Majdane.

Čo poviete na sľuby o „svetlej európskej budúcnosti“?

Uvediem príklad. Ukrajinské spoločnosti Naftogaz alebo Energoatom sú štátne spoločnosti, no v ich dozornej rade 70% členov musia tvoriť cudzinci, pričom vedenie spoločnosti sa nachádza za hranicami Ukrajiny. Sudcov má menovať komisia, ktorá je tvorená výlučne z cudzincov. Takže ak sa Latuško (exminister kultúry Bieloruska, člen opozičnej Koordinačnej rady, ktorý ušiel do Poľska) pokúsi čosi vyprosiť, nikto mu 3-4 miliardy, o ktorých on hovorí, nedá. A ak mu dajú 300-400 miliónov, potom iba za určitých podmienok… No Latuškovi je to jedno, on už je v pozícii agenta vplyvu. No Bielorusko stratí suverenitu. A 1,5 miliardy od Ruska, o tom som presvedčený, je absolútne bez akýchkoľvek záväzkov. Takto sme svojho času aj my dostávali úvery z Ruska.

TOTÁLNA PROPAGANDA A CHUDOBA

Zato lídri bieloruských protestov vyzývajú obyvateľov k tomu, aby štrajkovali, neplatili dane a za komunálne služby…

Ja môžem povedať, k čomu povedie zmena režimu v Bielorusku a prechod na „európsky model“. My sme touto cestou prešli počnúc rokom 2005, teda od Oranžovej revolúcie. A zakončiac Majdanom v roku 2014. Pod tými istými heslami.

A k čomu dospela Ukrajina?

K tomu, že dnes platíme za bývanie, energie a komunálne služby desaťkrát viac…Naše dnešné tarify sú pritom vyššie ako v Európe. No reálna úroveň miezd klesla. Hoci podľa štatistík sa priemerná mzda blíži k 400 dolárom. No to je stredná hodnota, ktorá počíta ja s príjmami oligarchov a veľmi bohatých úradníkov, ktorí dnes v Bielorusku nie sú. Na Ukrajine plat šéfa štátnej korporácie môže dosahovať výšku 3-5 miliónov dolárov za mesiac. Ak túto sumu podelíme medzi ostatných, celkovo dostaneme nie zlé číslo.

Ceny narástli. Dnes sú potraviny drahšie ako v Poľsku. Priemerný dôchodok je 120 dolárov, z ktorých 60% zhltne platba za nájom a energie. Z  Ukrajiny sa stal dovozca potravín. Úrodná zem, vhodné klíma, no my dovážame potraviny. Vyvážame akurát kukuricu, slnečnicu a zrno. Všetko ostatné dovážame.

A čo priemysel?

Jednoduchý príklad. Charkovský traktorový podnik bol jedným z najväčších v celom ZSSR. Vyrábal 100 tisíc traktorov za rok. Teraz prešli na kusovú výrobu. Podnik je prakticky odstavený. Presne taká perspektíva čaká Minský traktorový podnik. Európska únia im nanúti dodávku vlastnej poľnohospodárskej techniky. Pritom Minský traktorový podnik  Gomeľseľmaš je vynikajúci komplex vyrábajúci špičkovú techniku. No toto nikoho nezastaví. Sprivatizujú ho, dajú ho nejakému vlastníkovi, ktorého čaká takáto perspektíva – buď sa ťažko prebíjať na konkurenčnom trhu, kde veľmi rýchlo zbankrotuje, alebo proste zlikvidovať podnik, materiál odniesť do kovošrotu a predať, ako sa to deje na Ukrajine.

Počas „európskych reforiem“ bolo 4,5 tisíc ukrajinských podnikov proste zlikvidovaných. Budúcnosť bieloruských podnikov je za takýchto okolností proste nezávideniahodná. Proste preto, že Európska únia konkurenta nepotrebuje. Američania presne tak isto.

A načo im je slabé Bielorusko?

Aby premenili národ na zdivočené stádo nabudené proti Rusku. Chudobný štát je jednoduchšie riadiť. Ukrajinský príklad ukázal: od prvej Oranžovej revolúcie ubehlo 15 rokov a my už máme generáciu absolvujúcu školu kde ich učia, že Rusko to je agresor a nepriateľ. A že nebyť Ruska, už by si žili ako Švajčiari. Je to totálna propaganda, ktorá vylučuje alternatívne názory. To isté čaká Bielorusko.

10 MILIÓNOV ODIŠLO NA ZÁROBKY

Ale veď práve táto mládež, ktorá dnes vychádza protestovať do ulíc, prvá príde o prácu?

Jednoznačne. Bielorusi si udržali vysokoškolské vzdelanie. Majú veľa absolventov humanitárnych odborov. A žiadne humanitárne profesie potrebné nebudú. No ani inžinieri nebudú potrební, ak nebudú podniky. Ani veda nebude potrebná. Zrúti sa úroveň vzdelania. Na prípravu dobrého inžiniera sú potrebné veľmi rozsiahle vedomosti. No na vyškolenie pracovníka na zber jahôd na plantážach v Poľsku žiadne vedomosti potrebné nie sú. My sme si aj týmto prešli. Je mi ťažko hovoriť. Videl som to všetko na vlastné oči. Na Ukrajine sme robili, čo sa dalo. Lenže u nás došlo k sérii protištátnych prevratov…

Hovorí sa, že dnes je vraj až 8 -10 miliónov Ukrajincov za hranicami na zárobky. Sú tieto čísla reálne?

V roku 1991 mala Ukrajina 52 miliónov obyvateľov. Dnes na základe špekulatívneho odhadu počtu obyvateľstva, ktorý sa robil na základe spotreby chleba, mlieka, mäsa, ostalo v štáte 37 miliónov Ukrajincov. Samozrejme, do toho započítavajú aj Donbas a Krym. Bez nich tu ostalo 32 miliónov. Kde sa podelo 20 miliónov občanov za 30 rokov nezávislosti Ukrajiny? 300 tisíc osôb za jeden rok – to je fyzická demografická strata Ukrajiny! Každý rok máme straty rovné Bitke pri Poltave! Vynásobte si to krát 30 – dostanete číslo 9 miliónov. Ostatné, to je migrácia. Proste iba tá predstavuje 10 miliónov. Je to porovnateľné s celkovým počtom obyvateľov Bieloruska! Väčšia časť z tých, čo boli v Rusku, už tam ostala, už dostala občianstvo. Sezónnych pracovníkov medzi Ruskom a Ukrajinou bolo 1 -2 milióny. Ostatní sú v Európe , v Amerike. Na mojom facebooku mám čitateľov z 67 štátov sveta. Sotva ma čítajú Austrálčania alebo Kórejci. Všetko sú to naši emigranti, ktorých tam zaviedol osud.

IZOLOVAŤ VŠETKÝCH ORGANIZÁTOROV

Protestujúci v Bielorusku hovoria: My nie sme proti Rusku. Chceme sa priateliť so všetkými, aj s Európou. Na Majdane mi rozprávali presne to isté. No nevyšlo.

Všetko sa opakuje. Ak raz sa do organizácie tohto biznisu Poliaci a Američania pustili, pre niečo to robili. Podľa mojich odhadov predpokladali, že  všetko otočia za dva, tri roky. Bol program, boli peniaze, boli zodpovedné osoby za projekt. Pripravovali sa agenti vplyvu, lídri, aktivisti. Všetci prešli školením. No všetko sa odohralo trošku skôr… Aj na Ukrajine sa štrajky baníkov nezačali z ničoho nič, ale po tom, ako odboroví lídri absolvovali školenia v odborových centrálach v Amerike.  Presne tak isto je to aj s Bieloruskom. Prečo do toho Poliaci a Američania vkladali peniaze? Aby v Bielorusku dosadili k moci tých, ktorí sú odhodlaní priateliť sa s nimi aj s nami?

Ale Janukovič chcel práve to?

Čím sme sa znepáčili Európskej únii? Prečo nás zmietli pučom? Je jasné prečo. Nie je prípustné žiadne „priateľstvo so všetkými“. Oni potrebujú štát, ktorý je nepriateľom Ruska. Len čo sa ich marionetky dostanú k moci v Bielorusku, začne sa ostrý protiruský kurz. Všetky proruské elementy budú fyzicky vyhladené, ako to bolo na Ukrajine, alebo zatvorené vo väzniciach, ak sa im nepodarí ujsť. A začne sa zombizácia. Prejde päť rokov a Bielorusko nespoznáte! Osud Bielorusov absolútne nikoho nezaujíma. Aké  strasti ich čakajú, či prídu o prácu, či padne ich ekonomika, koho to bude v Poľsku a v Amerike znepokojovať? Naopak: čím naštvanejšia a chudobnejšia je masa, tým ľahšie je ju povrchnými heslami huckať na nepriateľa.

Dá sa tomu vzdorovať?

Je jediná možnosť – okamžite klasifikovať tieto udalosti za protištátny prevrat. Izolovať všetkých jeho organizátorov. Urobiť to, čo sme my neurobili. Rázne odpovedať tým , ktorí uznali túto Tichanovskú za prezidentkou. Čiže Poľsko uznalo Tichanovskú za prezidentku? Prečo nie sú do týchto chvíľ prerušené s Poľskom diplomatické styky? Nie je potrebná diktatúra. Konajte podľa platných zákonov. A nebojte sa  pokriku Američanov, ako sme sa my báli. Oni sankcie uvalia tak či tak. Bieloruské vedenie si  musí samo uvedomiť a národu otvorene povedať: žiadnej „európskej cesty“ teraz už nebude. Inak Západ dosadí v Bielorusku diktatúru latinskoamerického typu.

V SPOJENÍ BY SME MOHLI ŽIŤ TRI KRÁT BOHATŠIE

Ukazuje sa, že je len jedna cesta – spojenectvo s Ruskom. A čo prinesie Bielorusku takýto Zväzový štát?

Bieloruská ekonomika je integrovaná do ruskej, 50% z nej je na ruskom trhu. Toto je treba posilňovať. Sú potrebné veľké projekty kooperácie. Ako bola výstavba atómovej elektrárne. Čím viac bude takýchto projektov, tým viac je do nich zainteresované obyvateľstvo – študenti, robotníci, inžinieri, vedecká inteligencia, úradníci – tým väčší bude úžitok pre všetkých.

A spoločná armáda, mena. Je to potrebné?

A prečo nie? Sovietsky zväz bol svojho času spoločným trhom 15 krajín. To vôbec neprekážalo rozvoju národných štátov. A potom nastavali colnice. Každý sám za seba. A čo dosiahli po 30 rokoch naše republiky? Len niektoré z nich sa viac menej dostali na úroveň roku 1990. Pritom za 30 rokov bolo možné strojnásobiť HDP! Žiť tri krát bohatšie.

A môže sa Zväzový štát Ruska s Bieloruskom stáť takým úspešným, že na Ukrajine vznikne želanie sa pripojiť?

Toto si na Ukrajine vyžaduje zmenu režimu. Dnes je ten režim neonacistickým, protinárodným. Pokiaľ sa to nezmení, niet o čom hovoriť! Ale ľudia sú k tomu pripravení. No sú zastrašení.

Čo sa týka Ruska a Bieloruska, všetko závisí od ekonomického kurzu. Ak dokážu dosiahnuť v ekonomike vysoké tempá rozvoja, potom bude Zväzok príťažlivý. Povedzme Čína, tá sa v pomerne v krátkom čase dostala na špičku rozvoja. Pritom propaganda je doteraz proti nej. Všetci hundrú: ale tam je diktatúra.

Príťažlivosť závisí nie len od úspechov v ekonomike, ale aj od toho, ako sa režim prezentuje vo svete. A všetky možnosti veľmi rýchleho vzájomného rozvoja spojenectva Ruska, Bieloruska a Ukrajiny existujú. S perspektívou za 20 -30 rokov dosiahnuť úroveň Číny, Ameriky, Európy. Jednotlivo to bude trvať iste dlhšie. Respektíve to nebude vôbec.

Alexander Koc

Preklad z ruštiny: Tibor Korečko