Keď Bielorusko zobralo 500 miliónovú pôžičku z Čínskej rozvojovej banky, bol to odkaz Rusku. Moskva predtým prisľúbila Bielorusku 600 miliónovú pôžičku, no bielorusky minister financií Maxim Jermalovič vyhlásil, že dohoda s Čínou ukázala, že krajina viac nepotrebuje peniaze z Moskvy.

„Pôžičku vlády Ruskej federácie nepovažujeme za zdroj financovania a v skutočnosti o tejto pôžičke už nejednáme,“ uviedol. „Ruskej strane sme nepredostreli už ani žiadne žiadosti a ruskú pôžičku ani neočakávame.“

Niektorí analytici varovali, že rýchlo sa rozvíjajúce hospodárske a bezpečnostné väzby medzi Bieloruskom a Čínou by sa mohli stať novým zdrojom regionálnych rozporov.

„Po začiatku rusko-ukrajinského konfliktu sa Čína nepochybne stala nielen dôležitým hospodárskym partnerom Bieloruska, ale aj vojenským a politickým partnerom“, uviedol Arsenij Sivitski, riaditeľ Centra pre strategické a zahraničnopolitické štúdie v Minsku.

Obe strany majú svoje dôvody. Vypuknutie krízy na Ukrajine pred piatimi rokmi podnietilo bieloruskú vládu, aby znížila svoju závislosť od Ruska. Čína sa javila ako pragmatická alternatíva k Európskej únii, ktorá by napríklad netrvala na dodržiavaní ľudských práv. Peking medzitým chcel novú trasu okolo Ukrajiny pre svoju iniciatívu novej hodvábnej cesty do Európy.

Jurij Ševtsov, riaditeľ Centra pre európsku integráciu, zopakoval názor Sivitského, že Ukrajina zmenila hru a hovorí, že Bielorusko využíva vzťahy s Čínou, aby získalo väčší vplyv v náročných rokovaniach so svojím ruským susedom.

„Význam Bieloruska pre Čínu vzrástol od začiatku konfliktu na Ukrajine, takže Bielorusko očakáva väčšiu podporu Číny vo všetkých záležitostiach vrátane hospodárskych hádok s Ruskom“, uviedol Ševtsov.

Posun v obchode je jasný. Obrat medzi Bieloruskom a Čínou vzrástol za posledný rok o 17,1% a dosiahol 3,5 miliardy dolárov. Iba Rusko a Ukrajina obchodovali s Bieloruskom viac.

Peking tiež zvyšuje investície, čoho príkladom je nová pôžička vo výške 500 miliónov dolárov. V apríli 2019, keď bieloruský prezident Alexander Lukašenko navštívil Čínu, krajiny uzavreli ďalšie dve významné pôžičky. Čínska rozvojová banka poskytla bieloruskej banke 100 miliónov eur, zatiaľ čo Čínska exportno-importná banka súhlasila s pôžičkou 65,7 milióna eur pre bieloruské železnice.

Najambicióznejším bielorusko-čínskym projektom je však priemyselný park Great Stone – Veľký kameň.

Čínsky prezident Si Tin Ping ho nazval perlou hodvábnej cesty. Ide o komplex s rozlohou 112 km2 na okraji Minska, ktorý má v budúcnosti pojať až 200 000 pracovníkov. Veľký kameň nie je len najväčším zahraničným investičným projektom v Bielorusku, ale aj najväčším zámorským hospodárskym projektom Číny. Great Stone doteraz prilákal na investície 56 zahraničných spoločností vrátane čínskych Huawei a ZTE.

Bielorusko sa snaží priviesť do parku zahraničných investorov tým, že ponúka daňové úľavy a prístup k 183 miliónom zákazníkov v ruskej euroázijskej hospodárskej únii. Čína však hlása presný opak, a to, že sa z parku stane hlavný logistický uzol pre obchod s EÚ.

„Bielorusko sa nachádza vo východnej Európe, čo môže pomôcť priviesť naše výrobky na veľký európsky trh,“ uviedol pre denník China Daily čínsky predstaviteľ projektu ChengduXinzhu.

Pred rokom 2014 Peking plánoval urobiť z Ukrajiny hospodársky most k EÚ. Čínske spoločnosti tam pripravovali investície v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vrátane hlbokomorského prístavu na Kryme v hodnote 10 miliárd dolárov.

Ale potom, čo Rusko pripojilo Krym a vypukol konflikt na východnej Ukrajine, bola Čína nútená zaistiť si náhradu, hoci má stále rozpracovaných  niekoľko ukrajinských prístavných a dopravných projektov.

„Čína presunula svoju pozornosť z Ukrajiny na Bielorusko, kde je  stabilnejšia a predvídateľnejšia vláda s relatívne nízkymi vojenskými a politickými rizikami,“ uviedol Sivitski. Bielorusko má z geografického a logistického hľadiska pre Čínu výhodnú polohu. Nie je ďaleko od námorných prístavov a cez Bielorusko prechádza množstvo európskych pozemných tranzitov.V roku 2015 sa Si Tinping stal prvým čínskym vodcom, ktorý Bielorusko navštívil za posledných desať rokov. Počas tejto cesty dohodli Si a Lukašenko balík obchodov v hodnote 15,7 miliárd dolárov. Rozkvitajúci vzťah sa rozšíril na vojenskú spoluprácu vrátane spoločného vývoja zbraní.

Po tom, ako sa rozvinula ukrajinská kríza, sa Bielorusko cítilo ohrozené ruskými vojenskými cvičeniami na svojej hranici a požiadavkami Moskvy na otvorenie vojenskej základne na jeho pôde. Keď mu Rusko odmietlo predať svoj raketový systém Iskander so zľavou, Minsk sa opäť obrátil na Čínu. Ševtsov pre Asian Review povedal, že Peking zohral hlavnú úlohu pri pomoci krajine pri vývoji vlastného raketového systému – Polonez. Po zavedení systému v roku 2015 bol systém pôvodne vybavený čínskymi raketami A-200.

Lukašenko, keď sa v roku 2018 stretol s čínskym ministrom obrany WeimFengheom, povedal: „Čína zohrala rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní obranných kapacít Bieloruska.“

Moskva doteraz neprejavovala obavy z bieloruského a čínskeho rastúceho partnerstva. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého sa pýtali na čínsku pôžičku vo výške 500 miliónov dolárov, uviedol, že Rusko nemá obavy. „Nemôžeme povedať nič o pôžičkách z čínskej strany, toto je suverénne právo našich bieloruských súdruhov.“

„Rusko nepovažuje rastúci ekonomický vplyv Číny v Bielorusku – a vo zvyšku bývalého Sovietskeho zväzu – za inherentne problematický, Čína rokuje s Euroázijskou hospodárskou úniou, takže tu nie sú žiadne rozpory.“ Nepredvídavo tvrdil Alexander Lukin, odborník na Čínu z Národnej výskumnej univerzity v Moskve.

Arsenij Sivitski z Centra pre strategické a zahraničnopolitické štúdie v Minsku  však vidí situáciu úplne inak a poukazuje na potenciál napätia. Bielorusko má teraz motiváciu na posilnenie vzťahov s EÚ, aby posilnilo svoje postavenie v čínskom projekte hodvábnej cesty. To v Moskve vyvoláva obavy, že Minsk sa odchyľuje od Euroázijskej hospodárskej únie.

„Hlavným cieľom Číny je vstup na európsky trh, a preto tlačí krajiny nachádzajúce sa medzi ňou a EÚ, do hlbšej spolupráce s Bruselom na úrovni inštitucionálnych väzieb,“ uviedol.

„Ak analyzujeme čínske aktivity za posledných niekoľko rokov, vidíme, že má najúspešnejšiu spoluprácu s krajinami, ktoré už podpísali dohodu o pridružení a voľnom obchode s EÚ, alebo ktoré by sa v budúcnosti mohli stať členmi EÚ.“

Sivitski poznamenal, že zatiaľ čo Rusko dôrazne nesúhlasilo, aby Ukrajina  podpísala dohody o pridružení k EÚ v roku 2013, Čína vyzývala Kyjev, aby tak urobil.

To by mohlo naznačiť zvláštny geopolitický zápas medzi Ruskom a Čínou v postsovietskom priestore. Zápas, v ktorom Peking povzbudzuje partnerov ako Bielorusko, aby hľadeli na západ.