Archeológovia objavili na Dolnom Pohroní miesto spojené so životom Marca Aurélia

Na základe podrobných povrchových prieskumov sa ukázalo, že v regióne sa nachádza významná polykultúrna lokalita. Intenzívne osídlená bola už od mladšej doby kamennej (neolitu) a ľudia tu žili až do obdobia neskorého stredoveku.

V posledných rokoch sa tu uskutočnili viaceré povrchové zbery spojené s nedeštruktívnym prieskumom za využitia magnetometra. Získané výsledky zo širšieho skúmaného priestoru doložili osídlenie Želiezoviec vo viacerých historických obdobiach.

Archeológovia zachytili dve rozsiahle neolitické sídliská, osídlenie z doby bronzovej, z doby laténskej a z doby rímskej. Magnetometrickým prieskumom sa podarilo objaviť jedno z najväčších pohrebísk z doby laténskej na území Slovenska, a získali aj pôdorys rozsiahleho stredovekého osídlenia.

Doložené včasno a vrcholno stredoveké osídlenie sa dá na základe získaných nálezov zaradiť k jednému z väčších obchodných centier spojeným s mýtnou stanicou. Vďaka nim obchod prekvital na všetky svetové strany. Bohaté obchodné kontakty so vzdialenými regiónmi potvrdili početné nálezy, ktoré sa na lokalitu dostali zo západnej, severnej (oblasť Škandinávie) aj východnej Európy. Doložené sú aj obchodné trasy siahajúce až na juhovýchod, do oblasti Byzantskej ríše.

K najdôležitejším objavom však archeológovia radia zachytenie rímskeho poľného pochodového tábora, ktorého existenciu v tejto časti Pohronia hľadali bádatelia už desiatky rokov. Analýza magnetometrie i samotné nálezy datujú tábor do druhej polovice 2. storočia nášho letopočtu, čo znamená, že bol založený v období tzv. markomanských vojen. Počas nich na našom území operovali rímske légie pod vedením samotného rímskeho cisára a filozofa na tróne Marca Aurelia.

Nateraz ide o jediný zachytený rímsky poľný pochodový tábor v blízkosti rieky Hron. “Môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve tu, ako Marcus Aurelius píše v závere prvej časti svojho filozofického pojednania Hovory k sebe samému, vzniklo úplne prvé knižné dielo na území dnešného Slovenska,” skonštatovala Chebenová.