25-ročná nemecká aktivistka Naomi Seibt (niekde uvádzaná ako Seibtová), ktorú Európania prezývajú „Anti-Greta“, tvrdí, že jej hrozí väzenie, ublíženie na zdraví alebo až smrť – ak sa vráti do Nemecka. Požiadala preto o politický azyl v USA s tvrdením, že je vo svojej rodnej krajine prenasledovaná za svoje politické názory a obhajobu slobody prejavu, informuje Fox News.

Aktvistka Seibt podala žiadosť podľa § 208 Zákona o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti, v ktorej uviedla, že návrat do Nemecka by ju vystavil väzeniu alebo fyzickému násiliu.

„Podala som žiadosť o azyl, čo znamená, že čakám na pohovor. A medzitým som tu legálne,“ povedala Seibt pre Fox News Digital.

„Mojím cieľom je stať sa v budúcnosti americkou občiankou, pretože táto krajina mi dala toľko nádeje,“ dodala a tvrdila, že jej aktivizmus upútal pozornosť Elona Muska.

„Počas európskych volieb v júni 2024 som zverejnila príspevok, v ktorom som uviedla: „Volám sa Naomi Seibt a hlasujem za AfD!“

„A to bolo prvýkrát, čo so mnou Musk komunikoval. Elon mi súkromne poslal správu na X, týkala sa AfD,“ uviedla.

Denník Fox News uvádza, že Amerika aktivistke poskytla útočisko uprostred zmeny politiky v rámci programu prezidenta Donalda Trumpa v oblasti utečencov a azylu, ktorého cieľom je uprednostniť žiadateľov, ktorí čelia prenasledovaniu na základe politických prejavov a odporu voči vládnej cenzúre.

Na základe týchto zmien v azylovej politike USA by niektorí Európania, ktorí tvrdia, že sú ohrození za vyjadrenie odlišných názorov, najmä na základe slobody prejavu, mohli mať nárok na urýchlené preskúmanie ich žiadostí.

Seibt sa svojím podaním zaradila medzi prvých, ktorí sa odvolali na tento zákon (§ 208 Zákona o prisťahovalectve a štátnej príslušnosti, Immigration and Nationality Act).

Nemecká aktivistka tvrdí, že sa obáva zadržania alebo „horšieho osudu“, ak sa vráti do Nemecka, kde podľa jej slov bola „roky“ sledovaná, ohrozovaná a štátne orgány ju nechránili.

„V roku 2024 som zistila, že ma nemecká spravodajská služba sledovala – trvalo to roky. Zároveň neustále dostávam vyhrážky smrťou od hnutia Antifa,“ povedala.

„Obrátila som sa na nemeckú políciu, ale povedali mi, že s tým nemôžu nič urobiť, pokiaľ ma nikto „nezbil, nezneužil alebo nezavraždil….“ Nemecká vláda mi neposkytuje ochranu, hoci mi hrozí veľké riziko, že ma niekto zabije,“ uviedla.

Seibt sa začala prezentovať ako mučeníčka za slobodu prejavu: „V Nemecku je nezákonné poškodiť povesť politika. Tento zákon bol rozšírený na základe § 188 z čias Angely Merkelovej a teraz sú ľudia zatýkaní. A ich domy sú prehľadávané len kvôli príspevkom na sociálnych sieťach. Hneď ako sa vrátim do Nemecka, mám pocit, že sa ma pokúsia zatknúť….“

Jej aktivizmus prvýkrát upútal pozornosť, keď spochybnila ortodoxnú teóriu o zmene klímy a politiku masovej migrácie, a verejnosť jej dala prezývku  „Anti-Greta“ – ako protiklad k zelenej aktivistke Grete Thunbergovej.

„V roku 2020 som sa začala stávať známou a medzinárodne uznávanou ako „Anti-Greta Thunbergová“,“ dodala.

„Mala som sotva 19 rokov a nikdy som nečakala, že ma budú považovať za pravicovú osobnosť. Nemecké médiá ma nazvali Anti-Greta, démonizujú ma ako Anti-Greta, ako nejakého „antikrista“ pre Gretu Thunbergovú… Som Naomi Seibt a chcem byť uznávaná ako tá, kým som, pretože nie som len nejaká bábková postavička pravice!,“ vyjadrila sa.

Seibtová priznala úzke väzby s miliardárom a zakladateľom Tesly Elonom Muskom a tvrdí, že si je vedomý nebezpečenstva, aké ju môže v Európe stretnúť, a ponúka jej podporu.

„V priebehu minulého roka ma Elon Musk samozrejme často retweetoval (zdieľal jej príspevky na sociálnej sieti X, pozn. red.) a ja som s ním osobne komunikovala v súkromných správach práve o tom, čo sa deje v Nemecku,“ vysvetlila.

„Elon sa bojí ísť do Európy a vie, že tam existuje extrémne vysoká hrozba, čo mi osobne potvrdil. Vtedy som sa rozhodla požiadať o azyl. On mi to odobril..,“ dodala.

Prečítajte si tiež:

• Médiá píšu o “Antigrete”, ktorú vzývajú “klimatickí pochybovači”. Šichtařová: Prečo alarmisti podsúvajú ne-alarmistom, že “popierajú zmenu klímy”?
• Približne 56 % občanov podporuje rozšírenie Európskej únie