Podľa jeho odhadov veľké čínske a indické rafinérie môžu na určitý čas „predstierať ochotu“ vzdať sa ropy z Lukoilu a Rosnefti, ale len preto, aby ju mohli opäť začať kupovať, keď sa Trumpova pozornosť presunie napríklad na Venezuelu. A menšie spoločnosti to ani nebudú robiť.

Vakulenko predpovedá, že India a Čína nebudú chcieť prísť o výhodného dodávateľa s nízkymi cenami a vojnu na Ukrajine vnímajú ako cudziu záležitosť.

„Sankcie vyvolali veľký rozruch – hlavne preto, že boli prvými, ktoré boli zavedené po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Inak však neprinášajú nič nové: spoločnosti Rosneft a Lukoil sa teraz ocitli pod približne rovnakými obmedzeniami, akým sú od 10. januára 2025 podrobené dve ďalšie veľké ruské ropné spoločnosti – Surgutneftegaz a Gazprom Neft. Januárové sankcie, ktoré zaviedla odchádzajúca administratíva Joea Bidena, tiež spočiatku vyzerali hrozivo. Objemy ťažby a vývozu oboch spoločností sa však prakticky neznížili, a zvýšené režijné náklady a zľavy pri dodávkach do Indie a Číny sa vrátili na hodnoty spred sankcií. Hlavné objemy exportu prešli cez nastrčené firmy, ale obe spoločnosti dosť často odosielajú ropné náklady aj vo vlastnom mene. Preto zatiaľ nie sú žiadne vážne dôvody očakávať, že ďalšie dve ropné spoločnosti nebudú schopné zvládnuť tú istú úlohu,” píše Vakulenko.

Poznamenáva, že ani svetový trh neverí v prudký pokles dodávok ropy z Ruska. V opačnom prípade by rast cien ropy dosiahol 20-30 dolárov za barel, a nie 5 ako teraz.

Podľa odhadov odborníka sa v dôsledku nových sankcií môže vývoz ropy z Ruska znížiť o 700-tisíc barelov denne (celkovo Rusko vyváža 4-5 miliónov barelov denne). A takýto objem (700-tisíc) nebude teraz na svetovom trhu až tak ťažké nahradiť.

Sankcie však spôsobia problémy zahraničným projektom spoločností Lukoil a Rosneft. Problémy bude mať aj Európska únia, pretože azerbajdžanský Shah Deniz, v ktorom má Lukoil podiel, je dôležitým dodávateľom plynu pre EÚ.

Sankcie Trumpa proti Rosneft a Lukoil pravdepodobne nepovedú k výraznému zníženiu vývozu ruskej ropy

Vakulenko poznamenáva, že Trump nemusel vôbec zavádzať žiadne nové sankcie, aby Rusku spôsobil vážne problémy. Stačilo, aby prinútil fungovať tie staré – napríklad začal systematicky bojovať za dodržiavanie cenového stropu alebo odhaľoval a trestal kupcov a sprostredkovateľov ruskej ropy.

To by však neprinieslo okamžitý efekt a vyzeralo by to ako pokračovanie politiky administratívy Joea Bidena. Nové sankcie sú „hlasné, efektné a pútavé“. Hoci všetky doterajšie skúsenosti ukazujú, že takýto krok nie je schopný zmeniť postoj Putina a bude mať len krátkodobý a nie príliš hlboký účinok.

Vakulenko upozorňuje, že v posledných rokoch viacero trendov výrazne obmedzilo účinnosť sankčnej politiky USA. Po ruskom vpáde do Ukrajiny sa sankcie vzťahujú na obraty v hodnote stoviek miliárd dolárov, okolo ktorých rýchlo rastie alternatívny finančný systém. A v ňom je dosť miesta pre rôznych agentov, pre ktorých zaradenie na zoznamy sankcií už nevyzerá ako úplný krach a ktorí chápu, ako budú fungovať, aj keď podliehajú sankciám.

Po druhé, došlo k uvedomeniu si, že USA už nie sú všemocné a nemôžu zavádzať sankcie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na ne samé. Teraz je obchod s veľkými ekonomikami, ako sú Čína a India, pre Ameriku minimálne rovnako dôležitý ako obchod s Amerikou pre ne. Lídri týchto krajín to dobre chápu a neváhajú čeliť americkému tlaku.

Nakoniec, USA sa stalo oveľa zložitejšie systematicky monitorovať zavedené sankcie. Dosiahnuť ich stopercentné dodržiavanie sa nedarilo ani predtým, ale keď sa pod ne dostala taká veľká ekonomika, ako je ruská, porušovanie sankcií nadobudlo zásadne iný rozmer.

Prečítajte si tiež:

• Orbán bojuje aj za Slovensko a snaží sa odvrátiť Trumpove sankcie na ruskú ropu
• Čísla nepustia. Na ruský export sankcie nefungujú