“Absurdné porušovanie ľudských práv touto vládou pod zámienkou kovidu je protiprávne, porovnateľné s porušovaním ľudských práv komunistami. Pán premiér rozhoduje o obmedzovaní našich práv úplne náhodne, bez empatie a akéhokoľvek vedeckého podkladu. To je protiprávne a neslušné. Podporiť ochranu ľudských práv prídu mnohí z nás 17. novembra do Bratislavy,” uviedol v nedeľu Čarnogurský ml.

Doplnil, že ak niekoho štátne orgány zatknú alebo začnú vyšetrovať alebo ak udelia pokutu, odporúča uviesť, či už pri výsluchu do zápisnice alebo v odvolaní voči pokute, niekoľko dobre mienených viet:

Zákaz hromadných podujatí

Čarnogurský ml. odporúča uviesť, že “zákaz hromadných podujatí vydaná hlavným hygienikom Mikasom je neplatný”. Argumentuje tým, že právo pokojne sa zhromažďovať je ľudským právom podľa článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

“Podľa článku 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach a podľa článku 13 ods. 2 Ústavy SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených Ústavou len zákonom.”

Dodal, že podľa článku 72 Ústavy SR, Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodárným a zákonodárným orgánom Slovenskej republiky.

“Takže, očividne pán Hlavný hygienik Mikas nemá zákonodarné právomoci, aj keď sa tak cíti,” píše Ján Čarnogurský ml.

Navyše, podľa článku 13 ods. 1 lit. a) Ústavy SR, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. “Preto vyhláška vydaná na základe zákona nesmie obmedziť základné práva a slobody. Ani vyhláška pána hlavného hygienika nemôže obmedziť základné práva a slobody.”

Čarnogurský napísal, že zákaz zhromažďovania a konania hromadných podujatí na celom území SR bol vydaný iba formou vyhlášky Ústavu verejného zdravotníctva č. 24/2020. “Keďže sa však má vzťahovať na celé územie SR a všetkých ľudí a obmedzuje základné práva a slobody, musí byť schválená aj Národnou radou SR.”

“Taký všeobecný zákaz, obmedzujúci slobodu zhromažďovania je možné nariadiť iba formou zákona, ako bolo uvedené vyššie. Preto Úrad verejného zdravotníctva nemohol platne zakázať vyhláškou verejné zhromaždenie 17. novembra v Bratislave a nikto, kto sa na verejnom zhromaždení zúčastnil, nekonal protizákonne. Akýkoľvek zásah proti pokojným účastníkom zhromaždenia zo strany polície je protiprávny.”

Ak hlavný hygienik pri svojej veľkosti chce niečo niekomu zakazovať, musí podľa advokáta zákaz obmedziť iba na konkrétne osoby, presne špecifikované. Inak podľa neho musí slušne poprosiť Národnú radu SR, aby skúsila vydať zákon. “Vyššie uvedené sa inak vzťahuje na všetky vyhlášky, ktoré doteraz pán hlavný hygienik Mikas vydal počas obdobia kovidu. Aj na vyhlášku, na základe ktorej vás nepustili do práce bez modrého papierika a prinútili vás čerpať neplatené voľno…”

Núdzový stav

Čarnogurský ml. taktiež odporúča odvolať sa na to, že predĺženie núdzového stavu vládou SR a zákaz pokojného zhromažďovania sú tiež neplatné. “Vyhlásenie núdzového stavu bolo urobené uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020. Následne, 11. novembra 2020 vláda SR prijala nové uznesenie č. 718, ktorým zmenila číslovku v predchádzajúcom uznesení 587 z počtu dní 45 na 90.”

Dodal, že vláda v novom uznesení zakázala uplatňovanie ľudského práva pokojne sa zhromažďovať. “Podľa článku 5 ods. 1 ústavného zákona 227/2002 Zz. však, núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie…; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.”

“Ak by aj stále ešte dochádzalo k ohrozeniu života a zdravia osôb na celom území SR (to nech posúdia odborní lekári – znalci, zapísaní v zozname znalcov MS SR, nie iba epidemiológ nadšenec), tak vláda síce môže vyhlásiť núdzový stav, nemôže však predĺžiť núdzový stav.”

Čarnogurský ml. vysvetľuje, že na území hlavného mesta Bratislava nie sú splnené podmienky na pokračovanie núdzového stavu. “Vyhlásenie núdzového stavu predpokladá existenciu pandémie. Podľa § 2 lit. h) zákona 126/2006 Zz. o verejnom zdravotníctve, pandémia je nahromadenie ochorení vyvolaných v pomerne krátkom čase na ohraničenom mieste tým istým pôvodcom nákazy, s neurčitým časovým ohraničením a miestnym ohraničením.”

V Bratislave podľa neho už k nahromadeniu ochorení COVID-19 v pomerne krátkom čase s neurčitým časovým a miestnym ohraničením nedochádza. “Očividne, v parlamente sedí natesno 150 poslancov, a nikto neochorie. Na vláde sedia desiatky osôb tesne vedľa seba a nikto neochorie. Všetci môžu navštevovať kiná a divadlá.”

“Preto je aj pokojné zhromaždenie vonku na námestí úplne v poriadku a nemožno ho zakázať. Nie je preto udržateľné predĺženie núdzového stavu na území Bratislavy, nie je na to splnená podmienka § 5 ods. 1 zákona 227/2002Zz.”

Rovnako, na základe článku 13 ods. 1 lit. c) Ústavy SR, povinnosti je možné ukladať iba nariadením vlády SR. Uznesením vlády nie je možné ukladať povinnosti. Preto forma rozhodnutia vlády, v ktorom bolo uložené obmedzenie práva pokojného zhromažďovania, bola nesprávna a preto je protiprávna. Protiprávne uznesenie vlády nemôže zakázať pokojné zhromažďovanie.

Advokát Ján Čarnogurský na záver napísal, že právne konania, smerujúce k zrušeniu drakonického obmedzovania ľudských práv trvajú veľmi dlho. “Pokojné zhromaždenie je dnes jediná legálna možnosť, ako ochrániť vybojované ľudské práva.”