Môj profil 
Predplatné
Dôležitosť potravinárskeho priemyslu pre rozvoj vzťahov medzi Moskvou a Pekingom potvrdzuje, napríklad, ten fakt, že Vladimír Putin daroval Si Ťin-pchingovi v Rusku vyrobenú zmrzlinu, keď zistil, ako veľmi ju má jeho čínsky kolega rád. V Číne považujú ruskú produkciu za kvalitnú, rovnú európskej a americkej, spomína autor.
Snaha “nakŕmiť Čínu” je dôležitá časť ruského “obratu na východ”, ktorý je spojený so zhoršením vzťahov Moskvy a Washingtonu a so západnými sankciami, zdôrazňuje autor článku. K roku 2020 sa krajiny chystajú dosiahnuť objem obratu 200 miliárd dolárov. Čína naďalej zostáva najväčším obchodným partnerom Ruska a očakáva sa, že celkový objem obchodu za rok 2016 bude o niečo vyšší ako v predchádzajúcich rokoch.
Wall Street Journal zmieňuje, že je to v mnohom zásluha poľnohospodárskeho sektora. Čína je pripravená nakupovať od ruských dodávateľov prakticky všetky druhy potravín, prednosť je však dávaná mäsovej produkcii. V Prímorskom kraji už podľa informácií novín spoločnosť Rusagro buduje komplex ošipárne, aby uspokojila dopyt čínskej strany. Číňania každý rok zjedia 57 miliónov ton bravčového, čo je v porovnaní s Američanmi dvakrát toľko.
Rusko sa tiež snaží obnoviť poľnohospodársku infraštruktúru, ktorá bola opustená po rozpade ZSSR, píše WSJ. Do roku 2020 na Ďalekom východe plánuje zväčšiť plochu pôdy vhodnej na poľnohospodárstvo na 50%. Značná časť z toho bude použitá pre pestovanie produkcie na export, píše Wall Street Journal s odvolaním sa na predsedu Agentúry Ďalekého východu na získanie investícií a podporu exportu Petra Šelachajeva.
Očakáva sa, že na začiatku roka 2017 bude zahájený export bravčového mäsa do Číny a k roku 2019 začne Rusko dodávať do ČĽR kuracie a hovädzie, píše Wall Street Journal. Čínska strana má tiež záujem na dlhodobom prenájme poľnohospodárskej pôdy v Rusku, vďaka čomu dúfa, že jej to pomôže vyriešiť problém nedostatku vlastnej pôdy vhodnej na obrábanie.
