Môj profil 
Predplatné
Bratislava 20. augusta (TASR) – Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bola pre Sovietsky zväz vydarenou vojenskou operáciou, no zároveň neúspešnou politickou akciou. Vojenský historik Michal Štefanský pripomína, že Sovietom a ďalším spojeneckým vojskám sa síce podarilo obsadiť Československo, no hlavný cieľ, nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, presadiť nedokázali.
"Už po štyroch dňoch od začiatku invázie sovietske vedenie zhodnotilo operáciu z politického hľadiska ako neúspešnú," uviedol Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu (VHÚ). Dodal, že z nenaplnenia hlavného cieľa, nastolenia robotnícko-roľníckej vlády, obviňovali Sovieti Aloisa Jindru, Vasiľa Biľaka a ďalších členov tzv. konzervatívneho krídla Komunistickej strany Československa (KSČ). "Doslovne im vyčítali, že sa po obsadení ČSSR spojeneckými vojskami zachovali zbabelo," dodal Štefanský. Pripomenul, že Komunistických konzervatívcov Moskva v neskoršom období využívala ako ľudí, ktorí formou rôznych nátlakov urýchľovali normalizačný proces. Pod ich nátlakom bol dokonca Gustáv Husák.
Ak sa politicky invázia skončila nezdarom, z hľadiska vojenskej operácie mohli Sovieti pokladať akciu za mimoriadne vydarenú. "Ďalších 20 rokov ju Sovieti vydávali za príklad efektívnej vojenskej operácie," upozornil Štefanský. Sovietske velenie operáciu Dunaj hodnotilo ako dobrú, jasnú a ráznu operáciu a taký istý názor mali vojenskí predstavitelia západných mocností. "Tí uznali, že operácia Dunaj bola rýchla, prekvapujúca a dobre utajená," uviedol Štefanský.
Dôkazom dobrej organizácie operácie bol podľa Štefanského fakt, že sovietske, poľské, bulharské a maďarské vojská obsadili všetky strategické body v Československu v priebehu 33 hodín. "Napríklad do Prahy sa spojenecké vojská dostali už po troch hodinách od začiatku operácie, pričom obsadili najdôležitejšie body, vrátane ruzynského letiska, budovy Ústredného výboru KSČ, ministerstva vnútra a generálneho štábu Československej armády."
Spojenecké vojská vstúpili do ČSSR z NDR, Poľska, oblasti Zakarpatskej Ukrajiny a Maďarska. Z nemeckého územia mali do ČSSR vstúpiť aj vojaci NDR. Bola to siedma tanková divízia a 11. motostrelecká divízia v počte 15.000 vojakov a veľkým množstvom ťažkej techniky. Napokon sa však na územie ČSSR dostala iba malá skupina spojárov. Väčšina nemeckých vojakov ostala za hranicami na priamy príkaz Moskvy. "Hovorí sa, že Brežneva o to poprosil Alois Jindra, ktorý dôvodil tým, že ak by vpadli do ČSSR Nemci, pripomínalo by to udalosti z roku 1939," uviedol historik Michal Štefanský.
