Môj profil 
Predplatné
Bratislava 20. augusta (TASR) – K rýchlemu a úspešnému vstupu vojsk Varšavskej zmluvy pri obsadení Československa dopomohol aj pasívny postoj Československej armády. Príslušníci ozbrojených síl ČSSR Sovietom nijako výrazne nepomáhali, no ani v jednom prípade sa okupantom nepostavili na odpor.
Michal Štefanský z Vojenského historického ústavu (VHÚ) pripomenul, že ešte pred vojenskou inváziou musel vtedajší minister obrany Martin Dzúr svojmu sovietskemu náprotivku, maršálovi Grečkovi prisľúbiť, že československá armáda nebude spojeneckým vojskám brániť v obsadení Československa. Takýto rozkaz vydal armáde aj prezident Ludvík Svoboda. "Československí vojaci mali dokonca podľa Dzúrovho rozkazu spojeneckým vojskám pomáhať, no nie je známe, že by sa tak naozaj udialo, ak, tak sa snažili pomáhať iba jednotlivci, ktorí chceli Sovietom nadbiehať," uviedol Štefanský.
Dodal, že sa na druhej strane nezaznamenali ani prípady otvoreného odporu voči invázii. "Existovali síce určité skupiny, výsadkárov, ktoré sa chceli postaviť na odpor, no k žiadnym otvoreným stretom podľa Štefanského neprišlo. Podľa Štefanského to boli iba myšlienky napríklad na partizánsky spôsob boja, no konkrétnym činom chýbala organizácia i logistika. "Je známa napríklad iniciatíva istej časti výsadkárov, ktorí chceli oslobodiť Dubčeka potom, čo ho zajali Rusi, no v tom čase už bol Dubček v Moskve," poukázal na jeden z príkladov Štefanský.
Historik zdôraznil, že armáda ČSSR sa proti invázii ani prakticky nemohla postaviť. "Spojenecké vojská boli vo veľkej presile, napríklad na Slovensko vstúpilo približne 47.000 sovietskych, maďarských a bulharských vojakov, pričom tu bolo iba 1600 vojakov 14. tankovej divízie, ktorí ani neboli vyzbrojení, boli iba tylovou jednotkou," poznamenal Štefanský.
Zatiaľ čo maďarskí, poľskí a bulharskí vojaci odišli z územia ČSSR už na začiatku novembra 1968, sovietski vojaci tu ostali aj naďalej na základe dohody o dočasnom umiestnení sovietskych vojsk na území ČSSR. Podľa tajnej vojenskej časti tejto zmluvy ostalo na území ČSSR 73.500 vojakov. Tí sa nasťahovali do uvoľnených priestorov po československej armáde.
Napriek tomu, že Sovieti vyvíjali úsilie o úzku spoluprácu s príslušníkmi československej armády i civilným obyvateľstvom, úspech nemali. "Už v septembri 1968 sa náčelník hlavnej politickej správy generál Jepišev sťažoval Moskve, že sa nedarí upevňovať družbu medzi sovietskymi a československými vojakmi," pripomenul historik Michal Štefanský. V jesenných mesiacoch 1968 si Sovieti robili niekoľko sociologických prieskumov medzi vojakmi ČSSR. Podľa výsledkov prieskumu 89 až 90 percent vojakov a dôstojníkov československej armády zastávalo názor, že na vojenskú intervenciu nebol dôvod.
Sovieti sa síce usilovali získať sympatie aj formou pomoci civilnému obyvateľstvu, no ani to nemalo úspech. "Ponúkali napríklad, že roľníckym družstvám pomôžu pri zbere zemiakov či cukrovej repy, no priateľské vzťahy sa nedarilo vytvárať," uviedol Štefanský.
Koncom decembra 1968 Sovieti naopak zorganizovali operáciu Sivý jastrab, keďže predpokladali, že príde k masovým vystúpeniam civilného obyvateľstva voči sovietskym vojakom. K tým však prišlo až na jar 1969, počas tzv. hokejových dní, keď obyvateľstvo protestovalo pred kasárňami sovietskych vojakov.
