Môj profil 
Predplatné
Podráždené reakcie zo srbskej strany prišli po tom, ako albánsky premiér Edi Rama v rozhovore pre americké noviny Politico uviedol, že zväzok Albánska a Kosova, kde dominuje albánske etnikum, nemožno vylúčiť, ak sa začnú vytrácať vyhliadky západobalkánskych krajín na členstvo v Európskej únii, uvádza agentúra Reuters.
Srbský minister práce a sociálnych vecí Aleksandar Vulin podľa vlastného vyjadrenia očakáva, že EÚ a NATO takéto výroky odsúdia, inak by to mohlo viesť k ďalšiemu konfliktu na Balkáne. Vulin ďalej uviedol, že do novej vojny by bolo vtiahnuté aj Macedónsko a Čierna Hora, kde žije početné albánske obyvateľstvo.
Väčšina balkánskych vojen vznikla v súvislosti s pokusmi vytvoriť spoločné, etnicky čisté štáty ako “Veľké Srbsko” alebo “Veľké Albánsko”.
Kosovo, bývalý región Srbska, vyhlásil nezávislosť v roku 2008. Belehrad ani jeho hlavný spojenec Rusko ju však neuznali. NATO v roku 1999 bombardovalo srbské územie so zámerom zastaviť Srbov v ťažení proti albánskym separatistom.
Vojny na Balkáne si v 90. rokoch 20. storočia vyžiadali desaťtisíce mŕtvych a milióny ľudí bez domova, predovšetkým v dôsledku požiadaviek srbských nacionalistov na vznik nového štátu, ktorý by zahŕňal všetky Srbmi obývané časti bývalej Juhoslávie, analyzuje Reuters.
Srbskí činitelia naznačili, že v prípade vzniku “všealbánskeho” štátu na Balkáne by sa Srbsko mohlo pokúsiť vytvoriť úniu s Republikou srbskou, ktorá je jedným z dvoch hlavných celkov susednej Bosny a Hercegoviny – takýto krok by však bol v rozpore s mierovou zmluvou, ktorou sa v roku 1995 ukončila bosnianska vojna.
