Môj profil 
Predplatné
Spoveď Gruzínca Alexandra Revazišviliho mnohých šokovala, keď v dokumente “Ukrajina, skryté pravdy”, ktorý sa vysielal 15.11. 2017 o 23:30 v relácii Matrix v televízii Canale 5, ktorá mimochodom patrí do portfólia Silvia Berlusconiho, spoločne s dvomi ďalšími ostrelovačmi z Gruzínska priznal účasť na streľbe do davu protestujúcich ako aj do zasahujúcich ukrajinských policajtov, píše sa v článku portálu Parlamentní listy.
“Bol som úplne ohromený,” začína hovoriť Revazišvili o tragickej streľbe z 20. februára 2014 v Kyjeve, keď skupina záhadných ostreľovačov zabila viac ako 80 ľudí. Tento masaker vydesil svet a zmenil osudy Ukrajiny; prezident Viktor Janukovyč bol nútený utiecť, pretože bol obvinený z toho, že zorganizoval túto streľbu. Dokument hovorí aj o tom, že masaker zmenil osud celej Európy a našej krajiny (Taliansko), vyvolal krízu, ktorá potom viedla k sankciám proti Putinovu Rusku. Sankcie sa stali pre taliansku ekonomiku bumerangom.
Pravda o tomto čine, ktorý zosnovala a vykonala opozícia. Tá, ktorá potom obvinila Janukovyča a jeho ruských spojencov, vychádza najavo, keď situáciu opisuje Revazišvilli a jeho dvaja spoločníci (s ktorými sa stretol a urobil rozhovor autor dokumentárneho filmu), jeden z nich dokonca bol členom bezpečnostných služieb bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho a ďalší dvaja sú militanti z jeho vlastnej strany.
V Tbilisi ich najal Mamuka Mamulašvili – Saakašviliho vojenský poradca. Spolu s ďalšími gruzínskymi a litovskými dobrovoľníkmi dostali pokyny, aby podporili prebiehajúce demonštrácie v Kyjeve; za to potom mal každý dostať odmenu 5 tisíc dolárov. S falošnými pasmi teda prišli na Ukrajinu, aby koordinovali demonštrácie a provokovali ukrajinskú políciu, spočiatku bez použitia zbraní.
Zbrane sa dostali na scénu 18. februára, kedy sa distribuovali rôznym gruzínskym a litovským skupinám od Mamulašviliho a ďalších vodcov tzv. Ukrajinskej opozície. “V každej taške boli tri alebo štyri zbrane, boli tam pištole Makarov, samopaly AKM, pušky. Potom tam boli balíčky s nábojmi. “Nasledujúci deň Mamulašvili a vodcovia protestu vysvetlili dobrovoľníkom, že budú musieť čeliť policajnému zákroku z budovy konzervatória a z hotela Ukrajina. V tomto prípade – bolo im povedané – je potrebné strieľať na námestí a zasiať chaos.
Jeden z protagonistov priznáva, že dostal iné inštrukcie, oveľa komplexnejšie. “Keď prišiel Mamulašvili, tak som sa ho spýtal.” “Veci sa komplikujú, musíme začať strieľať,” odpovedal, “nemôžeme ísť do predčasných prezidentských volieb.” “Ale na koho máme strieľať?” Spýtal som sa. Odpovedal, že nezáleží na tom, na koho a kde, ale že sa musí niekde strieľať tak, aby sa zasial chaos. ”
“Nezáležalo na tom, či sme vystrelili na strom, barikády alebo na tých, čo hádzali Molotovove koktaily,” potvrdzuje ďalší dobrovoľník, “to, čo bolo dôležité, bolo zasiať zmätok.” “Počuli sme výkriky,” priznáva Alexander. Boli mŕtvi a zranení. “Moja prvá a jediná myšlienka bola: rýchlo odísť, než si ma všimnú. Inak by ma roztrhali na kusy. Niekto už kričal, že tam boli ostreľovači. ”
Štyri roky potom Alexander a jeho dvaja spoločníci rozprávajú, že doteraz nedostali ani tú najmenšiu odmenu, a že sa preto rozhodli povedať pravdu o tom, kto ich využil a oklamal: “Vtedy som si to neuvedomil, nebol som pripravený, potom som pochopil. Boli sme využití. Zneužití a obalamutení. ”
