Môj profil 
Predplatné
V súčasnosti je totiž možné označiť kolonku “muž” alebo “žena”, v inom prípade nechať ju nevyplnenú. Ústavný súd však požaduje, aby existovala samostatná kolonka pre uvedenie intersexuálnej osoby v rodnom registri, aby bola možnosť “pozitívne” zaregistrovať ich rodovú identitu. Odvoláva sa pritom na práva na ochranu osobnosti, ktoré sú súčasťou základného práva.
Iniciatívu z roku 2014, aby sa zaznamenávalo aj “tretie pohlavie”, spolkový súd vtedy neuznal s tým, že v nemeckom rodinnom práve sa ustanovenie o treťom pohlaví nenachádzalo. Teraz sa touto vecou súd znova zaoberal na základe istej osoby pod menom Vanja z Lipska, ktorá sa nepokladá ani za muža ani za ženu a vadí jej, že vo formulároch pri uvádzaní rodu chýba tretia kolonka s možnosťou “inter” alebo “divers”. Pôvodne bola pri narodení v Gehrdene pri Hannoveri v roku 1989 zaregistrovaná ako dievča.
Podľa odhadov Etickej rady, žije v Nemecku okolo 80 000 ľudí “tretieho” pohlavia, ktorým údajne nie je možné jednoznačne určiť charakteristiky, ako sú chromozómy, hormóny, či vonkajšie genitálie. Od novembra 2013 môže byť novorodenec zapísaný v rodnom registri bez uvedenia pohlavia, ak je nejasné. Etická rada však tiež požaduje, aby sa žiadny záznam neuskutočnil, kým sa dotknutá osoba nerozhodne sama. Zákonodarca by mal stanoviť maximálny vek osoby, dokedy sa má rozhodnúť.
Spolková antidiskriminačná agentúra opísala rozhodnutie ústavného súdu ako “historické rozhodnutie o rovnakom zaobchádzaní s intersexuálmi”, aby nedochádzalo k diskriminácii. Vyzvala tiež poslancov, aby to využili na komplexnú reformu súčasnej právnej situácie smerom k modernému zákonu o rodovej identite.
Ak by nemecký parlament do konce roku 2018 skutočne schválil “tretie pohlavie”, bolo by Nemecko v Európe prvou krajinou s takýmto zákonom. Francúzsky najvyšší súd tohto roku v máji to neuznal. “Tretie” pohlavie uznáva napríklad Austrália, Malajzia, Kanada či Nepál.
