Útok 5000 teroristov z ISIS, ktorí na tankoch, pickupoch či BMP museli pri presune prekonať takmer 200 km od Rakky je svedectvom nekompetentnosti sýrskej rozviedky, najmä jej veliacich kádrov.

Satanovskij sa potom podrobnejšie venuje úvahám či v prípade prekvapivej ofenzívy členov ISIS išlo ozlyhanie niektorých vyšších dôstojníkov sýrskej rozviedky, alebo o prejav lajdáctva a ľahkomyselnosti.

Členovia ISIS, ktorí zaútočili na Palmýru prišli z Mosula a Rakky, veľkú časť jednotiek, ktoré zaútočili na Palmýru tvoria sýrski bojovníci organizácie. Teroristi mohli svoje sily uvoľniť, pretože USA vedená koalícia po problémoch Kurdov odložila útok na Rakku o dva mesiace a tlak americkej koalície na iracký Mosul sa takisto oslabil.

Je zaujímavé, ako sa dokázali jednotky teroristov ISIS odpútať z bojovej línie, kde proti ním stáli Turci, Iračania, Kurdi, Američania, bez najmenších problémov sa sformovať a v kolónach odísť z frontovej línie smerom na Palmýru, pričom ich americké a ani turecké letectvo nebombardovalo.

Podľa Satanovského americký spôsob boja proti teroristom z ISIS je veľmi zvláštny, Američania to evidentne so svojím bojom proti ISIS nemyslia vážne. Dôkazom je aj fakt, že pokiaľ Rusko nezačalo operovať v Sýrii, Islamský štát napriek bombardovaniu letectvom USA a Západu získaval neustále nové územia.

Satanovskij navyše tvrdí, že výpad voči Palmýre predpokladal dlhšie plánovanie skutočne skúseného štábu, ktorý podľa Satanovského ISIS chýba a naznačuje, že plán útoku na Palmýru vypracovali cudzí odborníci.

Prvú vlnu útočiacich teroristov z ISIS do nedeľňajšieho rána rozbili pri Palmýre ruské lietadlá a vrtuľníky, takže si s útokom sýrske vládne jednotky dislokované v Palmýre poradili. Krátko na to však nasledovala druhá vlna, pričom samovražední atentnátnici na nákladných autách plných výbušnín prervali na strategických miestach obranu sýrskych vládnych jednotiek. Na tieto miesta potom zaútočili teroristi a využili pauzu, kedy ruské lietadlá a najmä vrtuľníky odleteli na základňu doplniť si pohonné hmoty a muníciu, takže nad Palmýrou chýbali.

Strata Palmýry, ktorú pre Asada vybojovali Rusi propagandistický oslabila význam oslobodenia Aleppa. USA alebo otvorene využili ISIS ako svoju zástupnú armádu v tlaku na Damask, alebo umožnili svojím spojencom Quataru, Saudskej Arábii a pravdepodobne aj Turecku túto akciu uskutočniť. Jedno je ale isté, USA a ani jeho spojenci nebudú vážne proti ISIS bojovať, pokiaľ ISIS sústredí svoju pozornosť na boj proti Asadovi a bude robiť Damasku a Rusom problémy.

Tu si môžete pozrieť video teroristov z bojov pri Palmýre:

USA sa snažia politicky vrátiť do hry a prinútiť Rusov i Asada rokovať. Západ si jednoducho neželá likvidáciu teroristických zoskupení, ktoré využíva ako svoju zástupnú armádu. V politických rokovaniach, ktoré chcú obnoviť budú sledovať cieľ čo najviac znemožniť ruskej armáde pomáhať režimu Bašára Asada, budú sa snažiť zapojiť do hry čoraz viac OSN a pretláčať svoje predstavy cez medzinárodné organizácie.

Súčasná situácia v Palmýre je odpoveďou USA a ich spojencov na víťazstvo Ruska a Asada v Aleppe. Aleppo sa už jednoznačne nestane hlavným mestom džihádistov ako plánovali Američania, ktorí z neho chceli vytvoriť “druhé Benghází” (dôležité centrum Lýbie, ktorého sa teroristi v Lýbii zmocnili). Pád Palmýry však ukazuje, že mier v Sýrii je ešte ďaleko.

V ďalších krokoch bude musieť sýrska vládna armáda s pomocou svojích spojencov oslobodiť Idlib, Palmýru, Deir ez Zor a takisto musí prísť k zničeniu ISIS v Iraku. Kým tieto strategické ciele nebudú splnené, mier v Sýrii a Iraku proste nebude.

Rozbitie teroristov v Aleppe prinieslo so sebou rozkol v radoch teroristov. Časť z nich zložila zbrane a súhlasila s odchodom do Idlibu. Oslabili tak bojovú silu tých, ktorí mienili v Aleppe bojovať. Proti kapitulácii najrozhodnejšie vystupovali lídri skupín Dzebchat Fatch ash Sham (bývalá an-Nusra) a Kataib Abu Ammar. Členovia týchto skupín nezabudnú na zradu tých, ktorí odišli do Idlibu a podľa Satanovského v Idlibe vypuknú čoskoro medzi jednotlivými džihádistickými zoskupeniami trenice.

Zlú pozíciu v Idlibe majú najmä džihádistické zoskupenia Dzeish al-Islam a Feilak al-Islam, ktoré rokovali so sýrskymi vyjednávačmi a nakoniec opustili svoje bojové pozície. V obkľúčenom Aleppe dokonca vypukli boje medzi radikálmi a príslušníkmi organizácii, ktoré nechceli v Aleppe bojovať. Radikáli dokonca zajali niekoľko poľných veliteľov, najznámejší z nich bol Abu Abdo ash-Seich. Členovia Fatch ash Sham a Kataib Abu Ammar dokonca viacerých “zradcov” aj postrieľali, na druhej strane im však “zradcovia” neostali nič dlžní a radikáli stratili vo vzájomných potýčkach takisto niekoľko desiatok mužov.

V Idlibe sa tak nachádzajú džihádisti z Aleppa, ktorí netvoria jednotliaty celok. Existujú medzi nimi rozpory, ktoré momentálne riešia turecká tajná služba MIT, quatarská Služba štátnej bezpečnosti i saudskí agenti. Je zrejmé že snahy vytvoriť z členov viacerých organizácii jednotnú organizáciu budú náročné, teroristi si po Aleppe navzájom nedôverujú. Idlib sa ale musí čo najskôr stať centrom sunnitskej opozície proti Damasku, ktorý pripravuje po uvoľnení síl v Aleppe a vo východnej Gute novú ofenzívu proti teroristom.

Tu si môžete pozrieť video z Aleppa:

Celá koalícia existujúcej Dzeish al Fatch sa rozpadla na niekoľko autonómnych skupín, Dzebchat Fatch ash Sham sa rozdelil na prívržencov al Kaidy a jej oponentov, oponentov skupiny vedie agent jordánskej tajnej služby Abu Hadidz al Urduni. Achrar ash Sham sa rozpadol na prívržencov salafitov a prívžencov Muslimského bratstva – túto skupinu podporuje Saudská Arábia. Samostatnou skupinou sú muži z krajín Spoločenstva Nezávislých Štátov.

Turecko a Quatar sa snažia za každú cenu zachrániť sunitský odboj voči Asadovi v Sýrii. Podporujú organizácie na báze Muslimského bratstva a majú predstavu že s Muslimským bratstvom dokážu úspešne viesť boj voči legitímnemu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi aj v budúcnosti.

Momentálne sa však zatiaľ odborníci z tajných služieb stavajú k možnostiam uplatnenia zachránených džihádistov z Aleppa, sústredených v Idlibe skepticky. Rozpory medzi jednotlivými frakciami sú súčasne veľmi hlboké a riešiť ich v tomto štádiu predstavuje podľa odborníkov stratu času. Navyše poukazujú na skutočnosť, že viacero poľných veliteľov a džihádistov dezertovalo, alebo sa vzdali sýrskym štátnym orgánom. Existujú vážne rozpory aj medzi Saudami a Turkami, saudskú koncepciu zjednotenia džihádistov pod jednotným velením kritizujú dokonca už aj spravodajskí dôstojníci Quataru.

Washington a Západ momentálne vykazujú známky nervozity a paniky s tým, ako sa situácia v Aleppe vyvinula a za každú cenu sa snažia vyrvať iniciatívu z ruských rúk a z rúk Bašára Asada. Nevyšlo im “humanitárne prímerie” a tak sa snažia destabilizovať situáciu cez Palmýru. Predstava, že sa totálne rozbije sýrska sunnitská opozícia voči Asadovi, USA a Západ jednoznačne desí, Idlib s momentálne rozhádanými džihádistami chápu ako vážny problém. Momentálne Washington nevie presne ako túto situáciu riešiť, na eventualitu, že Aleppo padne tak rýchlo nebol Washington pripravený.

Dezorientovaný je aj Brusel. Oslobodenie Aleppa zhatilo ich plány a momentálne Brusel zastáva pozíciu “My nemôžeme poskytovať humanitárnu pomoc Aleppu cez Moskvu a Damask, pretože by sme s tým priznali skutočnosť ruskej a Asadovej dominancie v Sýrii”. Na druhej strane je však už len otázkou času, kedy budú politici v Bruseli obvinení z faktu, že kvôli svojím politickým hrám a ambíciam odmietajú pomáhať civilistom v Aleppe. Kým boli títo civilisti pod kontrolou džihádistov, problém s posielaním humanitárnej pomoci Brusel samozrejme nemal.

Joshua Earnest, tlačový sekretár Bieleho Domu odpovedal v posledných dňoch na otázky žurnalistov, ktorí sa pýtali ako môže USA prinútiť Rusko zmeniť svoju politiku v Sýrii. Joshua Earnest hovoril o sankciách, no novinári ho upozornili že nefungovali ani sankcie voči Iránu. Podľa Ernetových slov koalícia 67 štátov v čele s USA, ktorá bojuje proti teroristom je dostatočne silná, aby Rusko prinútila brať do úvahy požiadavky USA a Západu.

Jevgenij Satanovskij na margo týchto slov tlačového hovorcu bieleho domu uviedol, že tieto slová po zastavení bojov v Mosule a Rakke vyznievajú cynicky, rovnako ako americké bombardovanie nemocnice v Mosule, ktoré USA odôvodnili ničím nepodloženým tvrdením, že v nemocnici sa nachádza štáb teroristov.

Aj v prípade, že by to bola pravda a teroristi naozaj svoj štáb ukryli v podzemí nemocnice, podľa medzinárodného práva je útok na nemocnicu vojnovým zločinom. Na rozdiel od fiktívnych útokov ruských lietadiel, ktoré podľa západných mainstreamových médií museli v Aleppe zničiť desiatky nemocníc, útok na Mosulskú nemocnicu bol skutočný a mainstreamové média na tento útok absolútne nereagovali. To podľa neho svedčí o dvojitých štandardoch v práci mainstreamových západných žurnalistov.

Jevgenij Satanovskij potom venoval pozornosť slovám Marka Tonnera, hovorcu Ministerstva zahraničných vecí USA. Tonner prehlásil, že Rusko sa nesústredí prioritne na boj voči an-Nusre a ISIS (ktoré aj USA považujú za teroristické organizácie), ale na podporu Bašára Asada, pričom Asadovi pomáhala likvidovať členov protiasadovskej opozície.

Satanovskij však poukázal že an-Nusra sa netajila svojou prítomnosťou v Aleppe a takisto sa netají svojou prítomnosťou v Idlibe. Je zaujímavé, že USA ani raz v Aleppe a ani v Idlibe členov an Nusry nebombardovali, pričom nikto im v tom nebránil. Sýria je podľa Satanovského prelomom v medzinárodnej politike, na scéne sa objavila schéma mnohopolárneho sveta a to samozrejme ani Washingtonu a ani Bruselu nevyhovuje.

Jevgenij Satanovskij je presvedčený, že by bolo veľkou chybou prepustiť iniciatívu v Sýrii Washingtonu a Západu. Ako pozitívum vidí aj čoraz silnejšiu podporu Asadovi zo strany Číny, pretože Čína vníma veľmi citlivo americký tlak a ambície v Ázii. Vojna v Sýrii sa však ani po víťazstve v Aleppe neskončí a pred legitímnym prezidentom Bašárom Asadom a Sýriou je ešte dlhá cesta ku konečnému víťazstvu.