Môj profil 
Predplatné
Na rozdiel od Ruska Irán necíti potrebu za každú cenu konštruktívne komunikovať s Washingtonom. Iránci si nerobia o Američanoch žiadne ilúzie a dokonale chápu, že americká zahraničná politika je úzko orientovaná na spoluprácu s Izraelom či monarchiami Perzského zálivu, ktoré sa netaja svojím nepriateľstvom voči Teheránu.
V posledných týždňoch Američania viackrát zaútočili na iránske, sýrske jednotky a na Hizballáh v blízkosti mesta at-Tanf na jordánskej hranici. Američania si však dávajú veľký pozor, aby neútočili na ruské pozície a ruské jednotky, čo Iránci citlivo vnímajú, pretože voči Iránu, Sýrčanom či Hizballáhu Američania takýto postup nepraktizujú.
Irán si však nemieni nechať „brnkať od Američanov po nose“. Iránci už v poslednom období niekoľkokrát zajali príslušníkov amerických námorných síl, ktorí narušili iránske pobrežné vody a na americké útoky reagujú Iráncirozhodne a ani v minulosti nebrali do úvahy americké sankcie a spolupracovali v raketovom programe so Severnou Kóreou. Iránske protiamerické aktivity sa ešte viac zaktivizovali po úspešnom obchode s Ruskom, kedy Iránci získali modernizované systémy protivzdušnej obrany S-300 a takisto po teroristickom útoku sunnitských teroristov na Teherán zo začiatku júna 2017.
Americký útok na dobrovoľníkov iránskych revolučných gárd, Hizballáh či Sýrčanov nenechal Irán bez odozvy. Iránčania v prvom rade zaútočili raketami na teroristov, ktorých iránska tajná služba identifikovala ako zodpovedných za teroristický útok v Teheráne a ktorých podozrieva zo spolupráce z americkou CIA. Tento raketový útok je prvým iránskym raketovým útokom na územie iného štátu od obdobia iránsko-irackej vojny v rokoch 1980 – 1988.
Podľa Mechtieva a Gafurova je iránsky útok je odpoveďou Teheránu Američanom. Iránske vojenské velenie dáva Trumpovi pocítiť, že iránske ozbrojené sily nedovolia Američanom „mútiť vodu“ pomocou proamerických sunnitských bánd a takisto nedovolia zvrhnúť Asada v Sýrii.
Podľa oboch analytikov, už Američania pochopili, že vojnu v Sýrii prehrali. Ich podpora sýrskych banditov je len obyčajným zbytočným strácaním peňazí. Bojaschopné jednotky zástupnej proamerickej armády už neexistujú, Rusi, Iránčania, Tigri, Hizballáh a iracké šiítske milície proamerických hráčov vymazali zo zemského povrchu. Ozbrojená garnitúra, ktorú majú Američania momentálne k dispozícii (vrátane Kurdov) nie je schopná bez priamej americkej podpory riešiť žiadne Američanmi určené strategické ciele.
Ajdin Mechtiev a Said Gafurov uviedli, že v americkej politike momentálne vidieť viaceré prúdy, ktoré medzi sebou zápasia Američania nie sú jednoliati, zúriaci vnútorný konflikt USA výrazne oslabuje. O vplyv v USA zápasia rôzne frakcie, z ktorých niektoré vyložene potrebujú, aby konflikt v Sýrii gradoval, pretože veria, že takýmto spôsobom ešte dokážu udržať aspoň zvyšky svojho vplyvu v tejto oblasti.
Američania nevedia stráviť skutočnosť, že konflikt v Sýrii speje ku svojmu koncu, a že Rusko, Irán, Turecko, Asad i členovia sýrskej opozície sa už dohodli. Od roku 2011 Američania vrazili do destabilizácie Sýrie obrovské množstvo peňazí a teraz vysvitlo, že ich aktivity sa končia neúspechom. Pokiaľ ešte útok Tomahawkami v apríli 2017, odôvodňovali vymysleným chemickým útokom pod falošnou vlajkou v Idlibe, útok na iránske jednotky, Hizballáh a Sýrčanov, prípadne útok na sýrsky bitevník Su-22 z júna 2017 odôvodňovali už len veľmi vlažne a nepresvedčivo údajnými útokmi na proamerické sily a Kurdov zo strany Iránu, Sýrie či Hizballáhu. „To čo Američania spravili v posledných júnových dňoch je čistou provokáciou,“ tvrdia obaja ruskí analytici.
Podľa Mechtieva a Gafurova momentálne prebieha medzi americkými elitami skrytý mocenský zápas. Je veľmi dôležité, aby sa Trumpovým oponentom nepodarilo odstrániť Trumpa, aktivity Ruska sú podľa ruských analytikov správne. Američania z medzinárodného a diplomatického hľadiska spravili niekoľko chybných krokov, ktoré zaskočili aj ich spojencov. Momentálne si musia sami riešiť tento problém, samozrejme nehrozí, že by sa niekto z Američanov dostal do väzenia, kariéra mnohých amerických politikov sa však kvôli evidentnému porušovaniu medzinárodného práva v blízkej dobe pravdepodobne ukončí.
Mechtiev a Gafurov potom venovali pozornosť Iránu a jeho pozíciám v konflikte na Blízkom východe. Poukázali na postoje, ktoré formujú iránsku politiku. Irán a Irak stratili vo vzájomnej vojne v rokoch 1980 – 1988 takmer 1 milión vojakov. Západ v tomto konflikte podporoval Saddáma Husajna, keď Husajn ako politický nástroj doslúžil, Američania zinscenovali jeho odstránenie a kontroverzný rýchly koniec, len aby nevyplávali na povrch viaceré utajené skutočnosti. Irán si žiadne ilúzie o USA a Západe nerobí.
V radoch iránskych politických elít je takisto zložitá situácia. Existujú rôzne frakcie, ktoré súperia o moc. Existujú kruhy, ktoré sa snažia, aby sa situácia v regióne upokojila, no existuje aj radikálne krídlo, ktoré odmieta komunikovať s Izraelom a USA a sú rozhodnutí problémy riešiť vojenskou cestou. Zdá sa, že svoje riešenie tentoraz presadil okruh iránskych jastrabov, tí nemienia s Američanmi komunikovať, pretože im neveria. Tak teda demonštrovali Američanom, že sú ochotní ísť do konfrontácie a že sa prípadnej americkej odpovede neboja.
Iránčania publikovali informácie, v ktorých dokazujú, že ISIS vytvorili Američania a Izrael a že ISIS plní funkciu americkej zástupnej armády na Blízkom východe. Úlohou ISIS podľa Iráncov bolo destabilizovať celý región, podobný názor zastávajú aj viacerí ruskí analytici.
Podľa Mechtieva a Gafurova však momentálne situácia nie je až tak jednoznačná, ako tvrdia Iránci. Ak aj v minulosti mohol ISIS pôsobiť ako americká zástupná armáda v Sýrii, pretože úspešne bojoval proti Asadovi, momentálne nemá už ISIS pre USA žiaden význam. V minulosti Američania viac krát ukázali, že keď nástroj použijú a prestane im vyhovovať, nemajú žiaden problém tento nástroj odstrániť (napríklad Saddám, Noriega, Pinochet). Momentálne ISIS slúži už len ako nástroj na vyprovokovanie Donalda Trumpa k totálnemu vstupu do ozbrojeného konfliktu v Sýrii (kvôli ISIS sa predlžuje americká prítomnosť v Sýrii, predlžovanie americkej prítomnosti v Sýrii prináša so sebou možnosť vzniku konfrontácie s Ruskom).
Ruské vojská bravúrne vyplnili svoju hlavnú strategickú úlohu v Sýrii – nedovoliť NATO a Američanom urobiť v Sýrii to, čo urobilo NATO a USA v Lýbii. Kvôli Rusku a jeho vstupu do sýrskeho konfliktu v roku 2015 nakoniec NATO do Sýrie nevtrhlo. Zároveň posilnilo Rusko svoj vplyv na Blízkom východe a udržalo terorizmus mimo hraníc Spoločenstva nezávislých štátov a to je ďalšie dôležité víťazstvo Ruska,“ tvrdia Mechtiev a Gafurov.
Mechtiev a Gafurov odpovedali aj na otázku, čo sa stane, ak sa na mieste, na ktoré zaútočia iránske alebo ruské rakety ocitnú americkí vojenskí poradcovia, vojaci, alebo členovia CIA. Podľa oboch analytikov sa nestane nič, pretože doteraz už zahynulo v Sýrii niekoľko desiatok amerických štátnych príslušníkov či agentov CIA. Američania však tieto straty nikdy nepriznajú, Trumpa navyše straty v radoch CIA veľmi nezaujímajú, pretože túto organizáciu nemá pod svojou kontrolou, CIA sa angažuje v boji proti Trumpovi a ani vzťahy medzi Pentagonom a CIA nie sú práve najlepšie.
Podľa oboch analytikov, Iránci majú celkom dobre rozpracované varianty ďalšieho vývoja a pomerne presne vedia určiť, ako bude Washington reagovať. Nesmiernou výhodou pre Irán je to, že americké elity nie sú jednoliate a zúri medzi nimi konkurenčný boj, ktorý USA nesmierne oslabuje.
Maria Snytkova
