Môj profil 
Predplatné
Bíňa 15. júna (TASR) – Obec Bíňa je veľmi dobre známa predovšetkým medzi historikmi a archeológmi. Ako hovorí riaditeľ Archeologického ústavu (AÚ) SAV Matej Ruttkay, Bíňa je významná svojou strategickou polohou na pravom brehu Hrona a v blízkosti toku Váhu. „Tie geomorfologické podmienky, prírodné prostredie a strategická poloha na križovatke obchodných ciest spôsobili, že človek sa tu odjakživa chcel usídliť. Pre archeológiu je to naozaj akýsi raj na zemi, pretože je tam veľmi veľa vzácnych nálezísk,“ skonštatoval Ruttkay. Doterajšie výskumy ukazujú, že prví ľudia sa tu usídlili už v neolite, teda v mladšej dobe kamennej. Nálezy z eneolitu reprezentujú pamiatky takzvanej Kultúry s kanelovanou keramikou. Sídliskové nálezy pochádzajú aj z obdobia laténu, teda z dôb, keď na našom území žili Kelti. Mimoriadne husté osídlenie tu však bolo v období Veľkej Moravy a v neskorších storočiach.
Pre archeológov je mimoriadne zaujímavé predovšetkým mohutné opevnenie, ktorého časť je dodnes viditeľná. Dlhé roky boli valy pre ľudí veľkou záhadou. Výskumy popreli rôzne teórie, podľa ktorých ho mali vystavať Kelti, Rimania, či Avari. Nepotvrdila sa ani hypotéza, že tri prstence valov doplnených priekopami boli vystavané počas tureckých vojen. „Až výskumy v šesťdesiatych rokoch ukázali, že tieto valy boli podľa všetkého postavené v závere 10. storočia a zrejme súvisia s bojmi o trón medzi vtedajším kniežaťom Štefanom a Kopáňom,“ hovorí Ruttkay. Ako pripomína, obrovské opevnenie nemá v Strednej Európe obdobu a vedcov stále fascinuje. Nové výskumy sa tu robili v roku 2006, počas ktorých sa usilovali archeológovia zistiť presné datovanie vzniku a trvania valov. „Na naše prekvapenie sme okrem spresnenia datovania našli ďalšie veľkomoravské pohrebisko, čo potvrdilo, že práve okolie dnešnej Bíne patrí k tým miestam na Slovensku, ktoré sú v období veľkomoravskom v podstate najhustejšie osídlené. A práve keď sa prestalo pochovávať na pohrebisku, bol postavený ten val. O ňom zatiaľ stále presne nevieme, či platí, že je z konca 10. storočia. Stále je možné, že vznikol aj niekedy na prelome 9. a 10. storočia, možno práve v spojitosti s konfliktami Veľkej Moravy a starých Maďarov,“ hovorí Ruttkay.
K mimoriadne slávnym objavom patrí aj náhodný nález solidov, teda zlatých byzantských mincí z 5. storočia, ku ktorému došlo v roku 1964. Boli uložené v hlinenom hrnci a bolo ich presne 108. „Je zaujímavé, že je to z tej doby zo Strednej Európy jeden z najväčších nálezov zlatých mincí. Po druhé, tento nález v podstate úplne zodpovedá hodnote tribútu, teda poplatku, ktorým platila Byzancia Húnom za mier a neútočenie. To znamená, že takmer určite jeden z tých dôležitých ľudí v húnskom spoločenstve mal tento tribút pri sebe, z nejakého dôvodu ho zakopal a už sa jednoducho k nemu nevrátil,“ vysvetlil Ruttkay.
Výskum Bíne nie je pre archeológov stále ukončený. Podľa Ruttkaya majú dnes vedci k dispozícii technológie, vďaka ktorým dokážu zistiť z nálezov a nálezových situácií oveľa viac informácií ako pred 40 rokmi. „Preto by sme v dohľadnom čase chceli preveriť situáciu v okolí románskeho kostola a rotundy a zistiť, či sa v tejto centrálnej časti nachádzalo veľkomoravské hradisko, alebo nie,“ dodal Ruttkay.
UPOZORNENIE: TASR dnes vydáva o obci Bíňa seriál spravodajských materiálov
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe aj zvukový záznam
