Ukončenie vojny na Ukrajine

Donald Trump zvíťazil a hoci prieskumy predpovedali veľmi tesný prezidentský súboj s Kamalou Harisovou, výrazné víťazstvo republikánskeho kandidáta nás presvedčilo, že prieskumné agentúry dnes už vedia zlyhať nielen na Slovensku, ale aj v Mekke demokracie, v USA. Rovnako ako u nás, ani v Amerike už nedokážu čítať realitu, volič sa na nemôže spoliehať.

Dlho predtým ako sa otvorili volebné miestnosti rezonoval vo verejnosti (nesplniteľný) sľub, že v prípade, že bude Trump zvolený, ukončí vojnu na Ukrajine do 24h. Treba priznať, že viac zamestnával svetovú verejnosť ako amerických voličov. U nich rozhodnutie voliť Trumpa ovplyvnila hlavne neradostná ekonomická situácia Spojených štátov.

Všetci vieme, že ani Trump nie je všemocný, aby dokázal vojnu na Ukrajine zo dňa na deň zastaviť. Ale rozhodne má americký prezident silné páky na to, aby pomohol dostať najmä Kyjevský režim k rokovaciemu stolu.

USA otočili cez sériu farebných revolúcií Ukrajincov proti Rusku, omilostili militantnú krajnú pravicu a zatvárali oči pred etnickými čistkami, ktoré táto po roku 2014 začala robiť voči rusko-jazyčnému obyvateľstvu. Kolektívny západ v čele s USA využil Minské dohody, aby Ukrajinu vyzbrojil, vycvičil a pripravil na prípadnú vojnu s Ruskom. Po jej vypuknutí nepodporili USA dobre naštartovaný mierový proces (Istanbul 2022), naopak boli to reprezentácie Ameriky a Veľkej Británie, ktoré presvedčili Zelenského, že s ich „neochvejnou“ podporou a uvalenými bezprecedentnými sankciami na Rusko tú „Hornú voltu“ jadrovými raketami, rozumej Putinove Rusko, porazí.

Donald Trump pri čítaní reality, ktorá na ukrajinskom fronte momentálne je, keď Ukrajina, čím dlhšie bojuje, tým väčšie straty životov, územia zapisuje, vie, že Ukrajina vojnu s Ruskom nevyhrá. Trump je obchodník, určite nebude investovať do „podniku“, ktorý generuje samé straty a nemá ani dobré vyhliadky, aby sa z červených čísel dostal. Je viac ako pravdepodobné, že finančná a vojenská pomoc kyjevskému režimu sa po nástupe Trumpa do úradu obmedzí, prípadne zastaví. Ani taká ekonomika, akou USA stále sú, nedokážu podporovať dva plnohodnotné vojenské konflikty súčasne. Už dlhšie ako rok odčerpáva vojenské aj finančné zdroje Ameriky aj vojna na Blízkom východe, ktorú už rok voči svojim susedom vedie od prekvapivého vražedného útoku Hamasu Izrael.

Ak chce dostať Trump k rokovaciemu stolu o mieri Rusko, tak bude musieť ponúknuť viac. Je nepochybné, že bez splnenia základných cieľov vojenskej operácie Ruska, ktorými sú: neutralita Ukrajiny, jej demilitarizácia a bezpečnosť Donbasu, sa boje nezastavia. A žiaľ pre Ukrajinu, kým v marci 2022 by prišla len o Krym, dnes je málo pravdepodobné, že sa podarí Trumpovi zobchodovať aj Donbas, Charkov, Záporožie. Dnešná realita je niekde inde.

Avšak najťažšia úloha, ktorá spočíva na Trumpových pleciach, je obnova dôveryhodnosti kolektívneho západu v očiach Ruska. Dôveryhodnosť sa neobnovuje zo dňa na deň. Aj preto Putin zachoval po Trumpovom víťazstve zdržanlivosť. A bude čakať na kroky novej administratívy v USA.

O vierolomnosti západu voči Rusku hovoril naposledy Jeffrey Sachs pred študentami na univerzite v Cambridge. Dôležitú časť jeho reči priniesol do slovenského mediálneho priestoru europoslanec Erik Kaliňák.

V prípade, že zbrane na Ukrajine utíchnu, Európe by určite pomohlo, keby si namiesto stavania železnej opony na nových hraniciach s Ruskom, sadla s ním za rokovací stôl a rozbehla rokovania o novom spoločnom bezpečnostnom systéme v Európe, ktorý by nastavil nové pravidlá, kde si nebudeme navzájom nepriateľmi, hybridnými hrozbami. Systém, ktorý by nastavil v Európe mierovú budúcnosť. Systém založený nie na konfrontácii a pretekoch v zbrojení, ale na vzájomnej spolupráci.

Predpokladom k tomu je, že európske elity, ktoré doposiaľ neochvejne podporovali Ukrajinu vo vojne s Ruskom, dokážu prejsť sebareflexiou, priznať chyby, uznať bezpečnostné požiadavky Ruska, o ktorých Rusko hovorilo roky predtým ako sa ruská čižma objavila na Ukrajine. Sú toho schopní tí, čo sa triasli pri predstave, že voľby v USA vyhrá Trump? Alebo budú musieť byť nahradení tými, čo vidia nie vojnovú, ale mierovú budúcnosť Európy aj vďaka Trumpovmu víťazstvu?

Oddialenie jadrovej apokalypsy

Bulletin atómových vedcov od roku 1947 odmeriava čas, ktorý ľudstvu zostáva do „súdneho dňa“. Hodiny varujú pred hrozbou celoplanetárnej jadrovej vojny. Čím bližšie k polnoci hodiny sú, tým je toto nebezpečenstvo väčšie a ľudstvo je k jadrovému armagedonu bližšie. Pri spustení hodín, ukazovali 7 minút do polnoci. Odvtedy sa ručičky hodín pohybovali podľa toho, či udalosti a správanie sa jadrových veľmocí, posúvali ľudstvo bližšie alebo ďalej od jadrovej apokalypsy.

Po podpise zmluvy o čiastočnom zákaze jadrových skúšok, po zažehnaní kubánskej krízy, posunuli atómoví vedci ručičky hodín súdneho dňa na 12 minút do polnoci. Vždy, keď si dokázali veľmoci sadnúť za rokovací stôl a dohodnúť sa na obmedzení jadrových zbraní, podpísali nejakú zmluvu, hodiny dávali ľudstvu viac času. Zakaždým, keď komunikácia medzi veľmocami zlyhávala hodiny sa približovali k polnoci.

Podľa týchto „meračov“ času do súdneho dňa sme na tom boli najlepšie v roku 1991, keď sa rozpadom Sovietskeho zväzu ukončila Studená vojna. A čakali nás už len lepšie zajtrajšky pod ochranou americkej demokracie. V tom roku sa hodiny zastavili na 17 minútach do polnoci

Atómoví vedci rýchlo vytriezveli zo sna, ktorí koniec studenej vojny ponúkal. Žiaľ Američania v úlohe viesť ľudstvo k lepšej budúcnosti zlyhali. Pasovali sa do úlohy, dohliadať na dodržiavanie po druhej svetovej vojne nastavených medzinárodných pravidiel. Žiaľ samy ich porušovali. Napriek dohodám posunuli hranicu NATO až na kontakt s Ruskou federáciou. Bombardovali Srbsko. Odtrhli Kosovo. Viedli nespravodlivú vojnu v Iraku, v Afganistane, v Lýbii, či v Sýrii. Obrátili voči Rusku Gruzinsko, ktoré s ním vohnali v roku 2008 do vojny. A nakoniec aj Ukrajinu. Aj preto sme od konca studenej vojny k polnoci čoraz bližšie.

A keď vedci k jadrovému armagedónu pripočítali klimatickú krízu, tak sa v roku 2020 hodiny prestali ukazovať minúty, ale sa zastavili na 100 sekundách do polnoci. Za najväčšií problém vedci označili neochotu lídrov veľmocí rokovať o rastúcich rizikách jadrovej vojny spôsobenej informačnou vojnou v kybernetickom priestore, ktorá znižuje schopnosť spoločnosti zareagovať včas.

Odvtedy vypukla horúca vojna na Ukrajine, kde sa neustále prekračujú červené čiary, konflikt eskaluje od posielania nesmrtiaceho vojenského materiálu kolektívnym západom na podporu Ukrajiny na jeho začiatku až po rokovania o dodávkach a povolení používať Ukrajinou rakety dlhého doletu na zasahovanie cieľov hlboko vo vnútrozemí Ruska. Kolektívny západ prerušil diplomatické vzťahy s Ruskom. Atómoví vedci zareagovali tak, že nám nechali na rozmyslenie posledných 90 sekúnd.

Ak by sa Trumpovi podarilo vojnu na Ukrajine ukončiť, veľmoci by si našli opäť cestu k sebe, aby spolu pravidelne rokovali a podarilo sa v Európe nastaviť mierové spolužitie všetkých, založené na vzájomnej spolupráci, je vysoký predpoklad, že sa hodiny zastavia opäť na minútach do polnoci.

A to je nádej svetu, ktorú zvolenie Trumpa a jeho odhodlanie vojnu na Ukrajine ukončiť, prináša.