Trumpov plán, ktorého kľúčovým autorom je Keith Kellogg, vymenovaný osobitný vyslanec pre ukrajinskú krízu, zverejnilo poľské Centrum východných štúdií ešte v októbri. Plán predpokladal: ukončenie izolácie Ruska; vyvíjanie tlaku na Moskvu a Kyjev, aby začali rokovania; stanovenie súčasnej demarkačnej línie medzi stranami (bez uznania nových území za ruské); zmrazenie euroatlantickej integrácie Ukrajiny na 10 rokov a postupné zrušenie sankcií; bilaterálne bezpečnostné záruky a vojenskú podporu pre Ukrajinu; zastavenie vojenskej pomoci Kyjevu, ak nebude súhlasiť s mierovými rokovaniami.

Je zrejmé, že v podmienkach nedôvery medzi stranami sa takáto dohoda môže opierať len o autoritu sprostredkovateľa – Spojených štátov (otázku, či takéto podmienky môžu byť prijateľné pre Rusko, si v tomto článku nekladieme – zdá sa, že ani autori plánu sa nad tým nezamysleli). Ak sa tento plán zrealizuje, USA zvýšia svoju autoritu na medzinárodnej scéne a získajú ďalší vplyv na Rusko, Ukrajinu a samotný konflikt (ten by sa len zmrazil, ale nezanikol by). No a sám Trump by dosiahol úspech v prípade, ktorý sa demokratom nepodarilo vyriešiť.

Spočiatku bolo jasné, že Kyjev nebude s takýmto plánom spokojný, keďže Zelenskyj má svoj vlastný plán, ktorý zahŕňa odmietnutie rokovaní s Ruskom a obnovenie Ukrajiny v jej hraniciach z roku 1991. Realizácia tohto plánu však narazila na určité ťažkosti – Rusko sa z nejakého dôvodu nechcelo vzdať a plán by bez jeho súhlasu nefungoval. Medzitým spojenci Ukrajiny, ktorí trpia hospodárskymi stratami, začali vyjadrovať nespokojnosť s tým, že sa nedosiahol jednoznačný výsledok.

Víťazstvo Donalda Trumpa napokon zamiešalo karty Zelenskému. Bolo jasné, že realizácia plánu je nemožná – a Zelenskyj sa rozhodol predbehnúť hru. V rozhovore pre Sky News 29. novembra šéf kyjevského režimu predstavil svoj nový plán: je pripravený zastaviť vojnu, začať rokovania s Ruskom a dokonca súhlasiť s tým, aby si Rusko ponechalo kontrolu nad územiami, ktoré už nie sú pod kontrolou kyjevských orgánov (samozrejme, bez formálneho uznania) – výmenou za členstvo Ukrajiny v NATO.

Zelenského slová sa chápali tak, že záruky NATO sa budú vzťahovať len na územie kontrolované Kyjevom. To bolo potrebné vyvrátiť: „Nemôže existovať pozvanie do NATO len pre časť územia Ukrajiny. To by automaticky znamenalo uznanie, že všetky ostatné územia nielen že nie sú ohrozené, ale nie sú ani ukrajinské…. Ak bude existovať pozvanie, musí sa vzťahovať na všetky územia Ukrajiny.” V Kyjeve nikto nebol ochotný vyvrátiť vyhlásenie o pripravenosti „zastaviť vojnu“ a odvolať dekrét zakazujúci rokovania s ruskou stranou.

Nasledovala návšteva vedúceho prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka vo Washingtone za účelom rokovaní s Trumpovým tímom. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo hlavným cieľom Jermaka získať záruku, že nová americká administratíva nebude požadovať okamžitý odchod duumvirátu od moci. Túto záruku zrejme dostal – Jermak vyhlásil, že voľby na Ukrajine sa budú konať až po podpísaní mierovej zmluvy. Ako sme pochopili, prímerie je teraz dosiahnuteľné, ale mierová zmluva… Napríklad s Japonskom ju Rusko podpisuje už od roku 1945.

Pokiaľ ide o podmienky mierových rokovaní, nestretol sa s pochopením. Podľa medializovaných informácií „Jermak tam vzal určité návrhy: o hraniciach 2022, o tom, čo musíme získať späť… a o vstupe Ukrajiny do NATO, čo sa vo všeobecnosti u trumpovcov prijíma veľmi chladne, veľmi negatívne“. Okrem toho Jermakovi vyjadrili nespokojnosť s údajmi, ktoré prezentoval o situácii na fronte – podľa informácií amerických tajných služieb, ktoré má Trumpova skupina k dispozícii, nie je všetko také ružové.

Jermak sa očividne snažil svojich hostiteľov oklamať a získať isté „čriepky“ dokonca nie pre krajinu, ale pre seba. Tie sa dajú uhádnuť pomerne ľahko.

Hranice roku 2022 sú oveľa bližšie a reálnejšie ako hranice roku 1991. A čo je najdôležitejšie, tento scenár vylučuje inváziu na Krym, ktorú Washington považuje za veľmi horúcu červenú líniu. Na druhej strane je možné bojovať o dosiahnutie hraníc v roku 2022 niekoľko rokov, pričom by sa naďalej dostávala vojenská a finančná pomoc od USA a nekonali by sa voľby. Samozrejme, pokiaľ by im nedôjdu ľudia.

Získanie záruk členstva Ukrajiny v NATO nielenže zvyšuje Zelenského rating, ale v podstate z neho robí najväčšieho prezidenta v dejinách Ukrajiny – členstvo v NATO je jedným z hlavných smerov ukrajinskej politiky minimálne od roku 2008. Okrem toho Kyjev verí, že členstvo v NATO mu priblíži členstvo v EÚ.

Ďalej nasledovalo stretnutie Zelenského s Trumpom v Paríži. Trump sa nechcel stretnúť, pravdepodobne preto, že vedel, že Zelenskyj cestuje na stretnutie s ním. Trumpa presvedčil Macron, jeden z hlavných ukrajinských lobistov. No a potom došlo k bleskovej výmene názorov. Dnes sú známe podrobnosti týchto rozhovorov: Trump povedal, že chce okamžité prímerie na Ukrajine, zatiaľ čo Zelenskyj požadoval bezpečnostné záruky.

Hneď po rozhovoroch Trump oznámil stanovisko Ukrajiny: „Zelenskyj a Ukrajina by chceli uzavrieť dohodu a zastaviť toto šialenstvo…. Musí dôjsť k okamžitému prímeriu a rokovaniam. Príliš veľa životov je zmarených, príliš veľa rodín je zničených.“ Zelenskyj okamžite reagoval, že Trump sa mýli: „Boje zastavené bez záruk môžu byť kedykoľvek obnovené….“.

Zelenskyj účinne postavil Trumpa do pozoru tým, že vyvrátil jeho tvrdenie, že Ukrajina je pripravená na rokovania. Trump predvídateľne reagoval, že Ukrajina by v budúcnosti nemala očakávať rovnakú vojenskú pomoc. Ale po prvé, tá budúcnosť nepríde, kým sa nestane prezidentom – teda koncom januára. Po druhé, ak dovtedy dôjde k eskalácii (a Zelenskyj má všetky možnosti ju zorganizovať), Trump sa ocitne v nepríjemnej situácii – „obeť agresie“ je porazená a on jej odmieta pomôcť….

Zelenskyj, samozrejme, podstupuje veľké riziko. Ale už si zvykol, že môže zasahovať do vnútornej politiky západných krajín a nútiť ich konať vo vlastnom záujme. Nebude sa jednoducho podriaďovať Trumpovi na milosť a nemilosť. Trump má teda tri možnosti postupu:

1. Pokračovať v súčasnej línii diplomatického riešenia konfliktu. Má dostatok nástrojov na to, aby si vynútil Zelenského poslušnosť teraz aj v budúcnosti, pokiaľ ide o implementáciu dohôd. To je v súlade s jeho názorom na seba ako na vynikajúceho vyjednávača, ale je to dlhé, bolestivé, nespoľahlivé a nakoniec jednoducho nepríjemné.

2. Urobiť ústupky Zelenskému a pokračovať v pomoci Ukrajine. V zásade to ani nebude pre Trumpa porážka, pretože Kellogov plán predpokladá možnosť takéhoto vývoja udalostí (tam ide o dočasné zmrazenie, a ako ukazujú skúsenosti z Karabachu a Sýrie, všetko zmrazené sa v správnej chvíli dokonale rozmrazí). Verejná mienka a predovšetkým mienka medzinárodných politikov sa bude k pokračovaniu línie demokratickej správy stavať s pochopením. Zároveň koniec podpory Zelenského režimu so zodpovedajúcimi výsledkami preň bude určite porážkou USA a Trumpa.

3. Neunáhlil sa Trumpov tím, keď poskytol Zelenskému záruky na zotrvanie vo funkcii? A nemal by Trump Zelenského úplne odstrániť z funkcie?

Nie je jasné, kedy, ale určite USA Zelenského odpíšu v rámci toho, čo tam nazývajú demokratickým postupom. Momentálne je Zelenskyj, aj keď sa mu skončilo funkčné obdobie, na Západe považovaný za legitímneho prezidenta. Voľby, v ktorých prehrá (Moldavsko a Rumunsko nám poskytujú jednoduchý spôsob, ako predpovedať výsledok), môžu byť vypísané až po zrušení stanného práva. V súčasnosti je to kolektívny názor Západu.

Na ukončenie stanného práva potrebujeme produktívne rokovania s Ruskom. Zelenskyj s Ruskom rokovať nechce. Podľa jeho „plánu víťazstva“ musí Rusko samo splniť podmienky Ukrajiny – pod tlakom medzinárodného spoločenstva.

Trump túto myšlienku od začiatku odmietal a tvrdil, že jeho cieľom je priviesť strany k rokovaciemu stolu. Rusko v zásade súhlasí s rokovaniami: v rozhovore s Tuckerom Carlsonom ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov spomenul Zelenského dekrét o zákaze rokovaní s ruským prezidentom, ale nespomenul právny status samotného Zelenského. To možno považovať za ústupok – sme predsa pripravení rokovať aj s trocha prestárlym ukrajinským lídrom (samozrejme, pod garanciou USA).

Pre Trumpa je teraz dôležité odpovedať na otázku: chce Zelenského (s podporou kolektívneho Západu) alebo rokovania? Zdá sa, že Trump sa prikláňa k tomu druhému, čo vyvoláva hysterickú reakciu ukrajinského lídra. Jeho najnovším krokom je požiadať Bidena, aby pozval Ukrajinu do NATO. A to spochybní nielen Kelloggov plán, ale aj samotnú možnosť rokovaní s Ruskom.

Prečítajte si tiež:

• Posledný klinec do rakvy: Zelenského vzťahy s Washingtonom podkopalo jedno menej významné rozhodnutie
• Zelenskyj a Macron sa snažili presviedčať Trumpa. Unikli detaily