Výsledkom parížského samitu je ďalšia prehra militantných elít Európy

Skutočnosť, že sa neprijali žiadne rozhodnutia, oznámil poľský premiér (Tusk) už včera.

Naznačujú to aj Macronove vyhlásenia po samite, ktorý sa tiež nezmienil o žiadnych rozhodnutiach.

Zopakoval len potrebu „pevných a spoľahlivých bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu. „V opačnom prípade hrozí, že prímerie sa skončí rovnako ako minské dohody,“ povedal.

Pokiaľ ide o vojenskú pomoc a výdavky na obranu, Macron len povedal, že „práca bude pokračovať“.

„Práca bude pokračovať na základe návrhov Európskej komisie, a to tak na podporu Ukrajiny, ako aj na rozvoj a investície do našej obrany. Tento program, ktorý bol definovaný v roku 2022 na samite vo Versailles, sa jednoducho musí realizovať,“ napísal Macron.

.

Po samite tiež samostatne telefonoval Zelenskému a Trumpovi.

Zelenskyj rozhovor potvrdil a tiež sa vyslovil proti prímeriu.

„Existuje spoločná vízia, že musia existovať dôveryhodné a silné bezpečnostné záruky. Akékoľvek iné riešenie, napríklad krehké prímerie, bude len ďalším podvodom zo strany Ruska a predpokladom novej ruskej vojny proti Ukrajine alebo iným európskym krajinám,“ povedal Zelenskyj.

Trump sa k rozhovoru s Macronom nevyjadril.

Na stretnutí v Paríži sa objavili ostré rozdiely v otázke nasadenia vojsk na Ukrajine

Publikácia Politico s odvolaním sa na samit v Paríži dospela k záveru, že „európski lídri nenachádzajú rýchlu odpoveď na Trumpovu bombu proti Ukrajine“.

„Po 3,5-hodinovom stretnutí v prezidentskom Elyzejskom paláci bola reakcia európskych lídrov na najväčší posun v bezpečnostných kalkuláciách za posledné desaťročia sklamaním,“ uvádza sa v článku.

„Lídri nepredložili žiadne nové spoločné nápady, sporili sa o vyslanie vojsk na Ukrajinu a opäť vyslovili frázy o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu,“ píše sa v publikácii.

Podľa jeho údajov hlavným sporom bolo, či vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. „V tejto otázke však nedošlo k žiadnej zhode,“ uvádza sa v materiáli. Poľsko a Nemecko boli proti, tiež sa zatiaľ nie je za Dánsko, ktoré požadovalo najprv „veľa vysvetlení“.

Aj parížska Európa je v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu rozdelená. Viaceré štáty sú proti

Pripomeňme, že aj britský premiér Starmer, ktorý deň predtým vyhlásil, že je pripravený vyslať vojakov, po samite v Paríži urobil výhradu – že vyslanie mierových síl si bude vyžadovať bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov.

Vo všeobecnosti summit nepreukázal to, čo od neho mnohí očakávali – pripravenosť Európy prevziať zodpovednosť za bezpečnosť a vojenskú pomoc Ukrajine aj v prípade, že USA stiahnu svoju pomoc. Naopak – červenou niťou, ktorá sa tiahla komentármi všetkých strán, bola predchádzajúca požiadavka, aby Washington poskytol americké bezpečnostné záruky, čo Washington, súdiac podľa komentárov Trumpovho tímu, momentálne nechce urobiť.

Ako sme už písali, absencia konkrétnych rozhodnutí a výsledkov samitu sa môže stať ďalším argumentom pre tie sily na Ukrajine a v Európe, ktoré sú za skoré ukončenie vojny.