Postrieľanie kolegov kvôli šikanovaniu

Zvýšená vojenská hystéria okolo Ukrajiny trvá už takmer mesiac. Americké médiá a dokonca aj najvyššie velenie USA hovoria o mimoriadne zvýšenej  hrozbe ruskej invázie. Diplomati mnohých západných krajín začali postupnú evakuáciu, národná mena klesá, občania si vyberajú peniaze zo svojich vkladov, čo hrozí zrútením bankového systému.

V noci 27. januára zastrelil príslušník ukrajinskej Národnej gardy na stanovisku v závode Južmaš päť svojich spolubojovníkov vrátane jednej ženy a zranil ďalších päť civilných pracovníkov. Národná garda spadá pod ministerstvo vnútra a jednotky Národnej gardy sa aktívne podieľali na vojenských operáciách v Donecku a disponujú celým komplexom pozemných zbraní armády. Muž, ktorý zastrelil svojich spolubojovníkov, je 21 ročný rusky hovoriaci mladík z Odeskej oblasti, ktorý pred dvoma mesiacmi zastavil bitku v jednotke a nahlásil ju svojim nadriadeným. Jeho nadriadení úplne odignorovali jeho hlásenie a potom jeho kolegovia ho začali šikanovať. Tak si počkal na vhodnú chvíľu – a vykonal svoju pomstu. Neľutuje, čo urobil. Na videu zo zadržania hovorí o tom, čo sa stalo, pokojne, jednoducho, s podrobnosťami, niekedy s úsmevom, čo naznačuje, že to urobil zámerne.

Počet samovrážd sa zvýšil

Ukrajinská armáda ešte pred zapojením sa do bojov v Donbase utrpela veľké straty v dôsledku samovrážd, ku ktorým dochádzalo v jednotkách medzi vojakmi.

Počet príslušníkov armády, ktorí v rokoch 2014 až 2019 ukončili svoj život samovraždou, presiahol 800, čo predstavuje celý armádny pluk. V roku 2018 bolo oznámené, že v ukrajinskej armáde spáchajú samovraždu 2-3 vojaci týždenne. Ako možný dôvod sa vtedy uvádzal stres spôsobený vojenskými operáciami. V tom istom roku poslanec a člen profilového výboru Aleksander Treťjakov uviedol, že 1 000 vojakov spáchalo samovraždu po návrate do civilu. V roku 2019 boli štatistiky o samovraždách v ukrajinskej armáde nie sú uvádzané. V roku 2021 generálny štáb odmietol oznámiť počet samovrážd v ukrajinskej armáde kvôli morálnym a etických dôvodom.

Počas poslednej vojenskej hystérie začal počet samovrážd stúpať aj podľa oficiálnych správ, čo sa nedá zakryť. 13. decembra 2021 sa zastrelil vojak v Doneckej oblasti, 23. decembra sa v noci na stanovišti sa zastrelil do brady zmluvný vojak v Luhanskej oblasti a 29. decembra spáchal samovraždu služobnou zbraňou aj ďalší vojak v „zóne protiteroristických operácii ATO” (to jesť v bojovej zóne).  V novom roku sa 3. januára na stanovišti pri Donecku sa zastrelil ďalší vojak. O týždeň neskôr, 9. januára, tam spáchal samovraždu ďaľší vojak. Medzitým 6. januára, tiež v Doneckej oblasti, vojak zastrelil svojho spolubojovníka a pokúsil sa to zamaskovať ako samovraždu. O päť dní neskôr dvaja vojaci zahynuli pri kladení mín medzi ich pozíciami a „separatistami”. 18. januára ukončil svoj život vojak v Luhanskej oblasti, ktorý si podobným spôsobom priložil k brade útočnú pušku Kalašnikov.

Podľa oficiálnych správ sa len v zóne „ATO” za posledný mesiac zabilo šesť ľudí, dvaja sa vyhodili do vzduchu granátom a jeden spáchal vraždu. Hovoríme len o vojnovej zóne a o období vojenskej hystérie. Každému mestu vojenské oddiely územnej domobrany (obrany).

V očakávaní rozsiahlej invázie ruských vojsk sa Ukrajina rozhodla prijať zákon o územnej domobrane. Tento zákon dôrazne podporovali USA a Veľká Británia. Každému je jasné, že Ukrajina nebude schopná odolať stretu s ruskou armádou, ale ukrajinská armáda môže spôsobiť čo najväčšie škody vedením partizánskej vojny. Toto vychádza z tvrdenia, že Rusko sa chystá okupovať celú Ukrajinu – so zriadením vojenskej správy a vpádom státisícov vojakov.

Národná garda, ktorej vojak zabil piatich vojakov a zranil ešte viac civilistov, sú pravidelné vnútorné jednotky s bojovými skúsenosťami, predpismi, akadémiou, zásobovaním a všetkými atribútmi regulárnych jednotiek. Územná domobrana je novým prvkom v živote krajiny. K niečomu podobnému došlo v roku 2014, keď boli spontánne vytvorené územné oddiely, ktoré boli neskôr začlenené do štruktúry ministerstva vnútra.

V bojoch na Donbase sa tieto územné oddiely „vyznamenali” Ilovajským kotlom (obkľúčením), z ktorého utiekli a rabovaním, násilím voči civilistom a podporou nezákonného obchodu vrátane so zbraňami drogami. Členovia územného práporu  Ajdar upozornili na seba vraždami ruských novinárov, krádežami poľnohospodárskej techniky a iným rabovaním. Prápor Azov bol neskôr britskou tlačou označený za neofašistickú internacionálu; Prápor Tornádo bol rozpustený za mučenie, znásilňovanie, neposlušnosť, týranie civilistov a vraždy.

Táto skúsenosť však nestačila a padlo rozhodnutie znovu vytvoriť územné prápory. Takéto jednotky sa v súčasnosti legálne vytvárajú vo všetkých oblastiach a v meste Kyjev. Zákon stanovuje, že v každej oblasti a navyše v každom meste s viac ako 900 tisíc obyvateľmi musia byť vytvorené brigády územnej domobrany. Okrem toho sa v každom okrese a v každom administratívnom centre regiónu zriadia prápory územnej domobrany (bataljóny teritorialnoj oborony – terbaty). Celkovo bude pôsobiť 25 brigád a viac ako 150 práporov. To znamená, že okrem pravidelnej armády budú do takmer vojenských operácií tak či onak zatiahnuté ďalšie desaťtisíce ukrajinských občanov, keďže takéto prápory nemôžu slúžiť ako aktívna armáda alebo poriadkové sily. Každý člen „terbatu” bude mať pridelenú zbraň a bude môcť používať svoje vlastné registrované zbrane. Nakoniec, použitie smrtiacich zbraní členmi takýchto jednotiek je teraz stalo  zákonom legálne.

Podľa zákona môže dobrovoľník usmrtiť osobu, a to aj loveckou zbraňou, pri plnení úloh územnej obrany v sebaobrane, ako aj pri plnení úloh na odrazenie ozbrojenej agresie proti Ukrajine a pri vykonávaní činností na zaistenie národnej bezpečnosti a obrany, a to pri ochrane civilného obyvateľstva a/alebo civilných objektov pred útokom; oslobodení obsadených objektov alebo zabránení takémuto zmocneniu… ako aj zastavenie konania osôb, ktoré predstavujú alebo môžu predstavovať nebezpečenstvo pre účastníkov územnej obrany alebo iné osoby.. O tom, kto predstavuje nebezpečenstvo pre účastníkov terotoritorialnej obrany, budú s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodovať účastníci tejto domobrany.

Skupiny miestnych elít začali s vervou vytvárať takéto oddiely predovšetkým preto, že takéto oddiely sú legalizovanými vojenskými skupinami na ochranu ich majetku. Legalizovanie použitia smrtiacich zbraní pre takéto dobrovoľnícke jednotky je vágne a môže sa vykladať veľmi zoširoka. Napríklad pokus o prepadnutie konkrétneho objektu – továrne, závodu, tepelnej elektrárne – by sa mohol považovať za bezpečnostnú hrozbu. V roku 2015 bol dokonca Rinat Achmetov (oligarcha z východnej Ukrajiny) nútený platiť státisíce dolárov mesačne pluku Azov, ktorý strážil jeho majetok, vrátane tepelných elektrární. V skutočnosti sú to nepravidelné miniarmády so zbraňami a značným stupňom sebaorganizácie a samosprávy.

A nakoniec, keď Putin nezaútočí a neokupuje Ukrajinu, čo sa pravdepodobne stane, čo budú robiť tieto desaťtisíce ľudí? Kam nasmerujú svoj obranný zápal, keď nebude potrebné viesť partizánsku vojnu proti pravidelným jednotkám?

Nebezpečenstvo, že vytvorenie takýchto práporov len posilní vojenský konflikt a povedie k jeho rozšíreniu dovnútra, je väčšie ako ruská invázia v plnom rozsahu, hystéria okolo ktorej už ukrajinskú armádu ubíja.

Autor: Vasiľ Muravickij

Preložené a upravené: Dezider Štefunko