Verejný ochranca práv: Chyba pri kúpe diaľničnej známky môže mať vážne následky. Apelujem na vodičov, aby neignorovali úradné rozhodnutia a konali včas

V poslednom období rezonujú prípady vodičov, ktorí si diaľničnú známku zakúpili, avšak pri zadávaní evidenčného čísla vozidla alebo iného identifikačného údaja urobili chybu. Verejný ochranca práv v tejto súvislosti pripomína, že pri posudzovaní jednotlivých prípadov je potrebné vychádzať z aktuálne platnej právnej úpravy.

„Je pochopiteľné, že verejnosť vníma rozdiel medzi vodičom, ktorý sa vedome vyhýba úhrade diaľničnej známky, a vodičom, ktorý známku zaplatil, no pri vypĺňaní údajov sa pomýlil. Rozhodujúce však je, ako tieto situácie upravuje zákon,“ uvádza verejný ochranca práv.

Od 1. augusta 2024 ide už o správny delikt

Právna úprava sa pritom v posledných rokoch zmenila. Kým v minulosti povinnosť uviesť správne a úplné údaje vyplývala predovšetkým zo všeobecných obchodných podmienok prevádzkovateľa systému, od 1. augusta 2024 zákon o diaľničnej známke výslovne ustanovuje, že uvedenie nesprávneho alebo neúplného údaja predstavuje porušenie povinnosti úhrady diaľničnej známky a zakladá zodpovednosť za správny delikt.

Nejde teda už len o otázku výkladu obchodných podmienok alebo technického nastavenia systému, ale o povinnosť priamo ustanovenú zákonom.

Verejný ochranca práv zároveň zdôrazňuje, že nie je oprávnený hodnotiť správnosť rozhodnutí súdov ani zasahovať do ich rozhodovacej činnosti. Rovnako nemôže posudzovať konkrétne prípady bez znalosti všetkých skutkových okolností a príslušných spisových materiálov.

Princíp primeranosti musia orgány zohľadňovať

Princíp primeranosti však podľa verejného ochrancu práv patrí medzi základné princípy právneho štátu. Relevantnou zostáva najmä otázka situácií, keď sa jedno administratívne pochybenie následne premietne do viacerých sankcií. Zákonodarca už dnes určitým spôsobom zohľadňuje požiadavku primeranosti tým, že za porušenie povinnosti nemožno ukladať pokutu za každé jednotlivé zistenie, ale najviac jednu pokutu za kalendárny mesiac. Napriek tomu môže pri dlhšom období vzniknúť súhrn sankcií, ktorý je pre dotknutú osobu výraznou finančnou záťažou.

Práva patria bdelým

Verejný ochranca práv zároveň apeluje na vodičov, aby neignorovali oznámenia, výzvy, rozkazy ani iné úradné rozhodnutia.

„Občan, ktorý je presvedčený, že došlo k omylu alebo že existujú okolnosti, ktoré správny orgán nezohľadnil, by mal využiť zákonom ustanovené procesné prostriedky obrany v zákonných lehotách. Pasivita môže viesť k tomu, že sa možnosti obrany výrazne obmedzia,“ upozorňuje verejný ochranca práv.

Treba byť aktívny! Oprava údajov je možná

Zároveň pripomína, že právna úprava neobsahuje iba sankčné mechanizmy. Za zákonom ustanovených podmienok umožňuje opravu alebo doplnenie nesprávnych údajov. Rovnako pozná aj postupy, ktoré majú zabrániť neprimeranému nárastu sankcií, napríklad možnosť odloženia veci v prípadoch, keď za to isté vozidlo už bola v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená a uhradená pokuta a súčasne bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Využitie týchto mechanizmov však predpokladá aktívny prístup zo strany dotknutej osoby.

„Pripomínam známu právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt – práva patria bdelým. Včasná reakcia na doručené rozhodnutie a využitie zákonných možností obrany môžu byť pre ochranu práv jednotlivca rozhodujúce,“ uvádza verejný ochranca práv.

Známku si nekúpiť vôbec alebo kúpiť s chybou ľudsky chápem, ale…

„Ľudsky vnímam rozdiel medzi vodičom, ktorý si diaľničnú známku nekúpi a jazdí po diaľnici a vodičom, ktorý si ju kúpi, ale urobí chybu pri zadávaní údajov. V jednom prípade si osoba povinnosť úhrady vedome nesplní, zatiaľ čo v druhom prípade úhradu vykoná, avšak pri zadávaní údajov dôjde k pochybeniu. Avšak podľa aktuálnej právnej úpravy zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla alebo vodič zodpovedá za správnosť a úplnosť údajov zadaných do elektronického systému,“ uvádza verejný ochranca práv.

Zmeny môže vykonať iba Národná rada Slovenskej republiky

Otázka, aký právny význam má mať tento rozdiel a do akej miery má byť zohľadnený v právnej úprave alebo pri ukladaní sankcií, patrí predovšetkým zákonodarcovi. Verejný ochranca práv nie je oprávnený určovať, ako má byť skutková podstata správneho deliktu formulovaná alebo akým spôsobom majú byť jednotlivé situácie legislatívne rozlišované.

Verejný ochranca práv môže v rozsahu svojej pôsobnosti preskúmavať postup orgánov verejnej moci z hľadiska dodržiavania základných práv a slobôd. Nie je však oprávnený zrušiť právoplatné rozhodnutia správnych orgánov ani zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.

Ak by sa v rámci činnosti verejného ochrancu práv opakovane ukazovalo, že určitá právna úprava alebo jej aplikácia vyvoláva systémové problémy z pohľadu ochrany základných práv, verejný ochranca práv môže na takýto problém upozorniť príslušné orgány verejnej moci alebo na potrebu legislatívnych zmien poukázať vo svojich správach a odporúčaniach.