Už tradične bol najvyšší záujem o vyjadrenia samého prezidenta Putina. Je to významná príležitosť poznať verejne deklarované ciele Ruskej federácie, ruský pohľad na svet. Rozhovor viedol programový riaditeľ Valdaj klubu, Vladimír Lukjanov.

Začalo sa spomienkou na tragédiu v Kerči (kde mladík spáchal masaker na škole), ktorá je podľa Putina výsledkom globalizácie, kultúrnych vplyvov.

“Všetko sa začalo známymi tragickými udalosťami v USA. Mladí ľudia s nestabilnou psychikou si vymýšľajú akýchsi falošných hrdinov. Pre mladých ľudí proste nevytvárame vyžadovaný, zaujímavý a užitočný kontent. Oni sa potom chytajú rôznych náhrad hrdinstva. To vedie k tragédiám tohto druhu.  Ale hrdinstvo má miesto v našom živote. Jedným z jeho prejavov je obrana civilizácie proti pliage, jednou z ktorých je terorizmus.”

Geopolitické napätie

Putin nepopiera, že medzi Ruskom a Amerikou je napätie a sú problémy, ale nebojí sa ich, nepovažuje ich za nič neprirodzené. Svoj postoj v tejto veci vyjadril vtipom:

“Rozprávajú sa dvaja:

– Ty ako odbúravaš stres?

– Ja nie som stresovaný.”

A Putin k tomu dodáva::

“To isté platí pre napätie v medzinárodných záležitostiach. Nikoho nezaťažujeme, nevytvárame žiadne problémy. To predsa nás obviňujú z čohosi, a to s vysokou mierou pravdepodobnosti: urobili sme to a to, niekde sme tak a tak zasiahli … A nikto nepovažuje za nutné predložiť nejaké dôkazy. (…) Už som opakovane hovoril – je to výsledok vnútropolitického boja v západnom svete. Niekomu sa zazdalo, že veľmi vhodným nástrojom (…) je rozohrávanie protiruskej karty. To je škodlivé pre všetkých“.

„Podľa môjho názoru súčasný prezident (USA) predsa len má žičlivý postoj k stabilizácii a urovnaniu rusko-amerických vzťahov. Nuž, uvidíme, ako bude ďalej, v každom prípade sme každú chvíľu k tomu pripravení.

Boli naše stretnutia s Trumpom škodlivé alebo užitočné? Skôr si myslím, že napriek pokusu diskreditovať tieto stretnutia boli viac pozitívnejšie, ako negatívne.

Vidíme, čo sa tam deje. Je lepšie komunikovať a vzájomne kontaktovať než štekať na seba a škriepiť sa donekonečna“.

Celý prejav Putina bol v znamení sebavedomia ruského prezidenta. Rusko má podľa neho výrazné vedúce postavenie napríklad vo vývoji a výrobe hypersonických zbraní. Takisto vývoj konfliktu v Sýrii, kde Rusko “zasadilo obrovský úder teroristom” a kde ubránili sýrsku štátnosť, mu na to dáva podklady.

Ale zazneli aj veľmi dôležité varovania ohľadne útočníkov zvonku. Rusko sa bude brániť a nik nemôže pochybovať, že na to má prostriedky.

„V našej koncepcii neplánujeme použiť jadrové zbrane na preventívny útok. Našou koncepciou je odpoveď na cudzí útok. Tým, čo sa v tom vyznajú, netreba hovoriť, čo to znamená, pre nezasvätených ešte raz vysvetlím: to znamená, že sme pripravení a použijeme jadrové zbrane iba vtedy, keď sa presvedčíme, že niekto, nejaký potenciálny agresor, útočí na Rusko, na naše územie.“

“Agresor musí vedieť, že nevyhnutne bude nasledovať odveta, že bude zničený. My sa ako obete agresie, ako mučeníci, dostaneme do raja, a oni jednoducho skapú, pretože ani nestihnú oľutovať svoje hriechy.”

O nacionalizme

Téma identity národov je azda najsilnejšou témou súčasnej medzinárodnej politiky. Mnohí nacionalisti v tomto vyčítajú Rusku dosť vlažný či nejasný postoj, ale ruský nacionalizmus je niečo tak prirodzené a vžité s ľuďmi, že o ňom pochybuje len ten, čo azda ruskú kultúru a ľudí až tak dobre nepozná.

„Tejto téme by sme mali vždy venovať zvýšený záujem – našej národnej identite. To je to, čo nás robí tým, kým sme. Je to naša kultúra, naša história. Na území Ruskej federácie žije 160. etník. Prečo by sme sa mali rozplynúť? Ceníme si to. Musíme posilňovať svoju identitu. (…).

A ak budeme vytŕčať dopredu „jaskynný“ nacionalizmus, hádzať blato na predstaviteľov iných etnických skupín, zničíme krajinu, o čo nemá záujem ruský národ .

A ja chcem, aby sa Rusko zachovalo, a to aj v záujme ruského národa. V tomto zmysle som aj povedal, že som tým najsprávnejším, som aj ja tým pravým nacionalistom. Ale to nie je „jaskynný“ nacionalizmus, hlúpy a nasprostastý, ktorý smeruje náš štát k zrúteniu – v tom je ten rozdiel“.

O iniciátoroch sankcií a obchodných vojen

„Prečo hovorím o tom, že počasie je premenlivé a vietor raz prestane? Ide o to, že tí, čo tento vietor spôsobujú, musia sami znášať jeho nepriaznivé dôsledky (…). Myslím si, že netreba okamžite reagovať na niektoré veci, ktoré môžu nejako vyhrotiť situáciu, ale je nepochybné, že treba vždy reagovať na ochranu svojich záujmov. Toto aj robíme, tak Čína [proti obchodnej vojne], ako aj Rusko [proti sankciám]».

O konkurencieschopnosti výrobcov Ruskej Federácie.

„Musíme byť schopní čeliť konkurencii. Nеdá sa donekonečna stavať na tom, že sa budeme utískať, hlava-nehlava brať a nemeniť, vytvárať výnimočné podmienky na vnútornom trhu [v atmosfére sankcií]. Lebo ak to urobíme, v konečnom dôsledku sa vaša kvalita bude zhoršovať. To sa týka nielen syra, ale úplne všetkých poľnohospodárskych výrobkov, a nielen poľnohospodárskych.“

Čo sa týka syra, sankcií a ich následkov v prípade, ak budú zrušené: po prvé zatiaľ nebadáme, že by sa ich chystali zrušiť, takže môžete pokojne spávať. A po druhé, čím dlhšie to trvá, tým menej šancí na návrat majú tí, čo odišli z nášho trhu.

O vplyve na Irán v Sýrii

„To nie je náš problém, aby sme prehovárali Irán na odchod z územia Sýrie. Tak Sýria, ako aj Irán sú suverénne štáty, len od nich záleží, ako si budú budovať vzájomné vzťahy. (…) My zastávame stanovisko, že po vyriešení celého radu podobných otázok a teda aj po definitívnom víťazstve nad teroristami by mali všetky cudzie vojská z územia Sýrskej arabskej republiky odísť“.

O vražde novinára Džamála Chášakdžího

„Pokiaľ je mi známe, zmiznutý novinár, o ktorom hovoríte, žil v Spojených štátoch. Nie v Rusku, ale v USA, a v tomto zmysle prirodzene USA nesú istú zodpovednosť za to, čo sa s ním stalo. Je to pochopiteľné, pretože si za krajinu svojho azylu zvolil práve Spojené štáty. (…) Čo sa tam reálne odohralo, nevieme. Z tohto dôvodu načo by sme podnikali nejaké kroky zamerané na zhoršenie našich vzťahov (so Saudskou Arábiou), ak nevieme dobre, čo sa deje. Ale ak niekto vie a myslí si, že došlo k vražde, tak dúfam, že budú predložené nejaké dôkazy.“

O eliminovaní dolára

„Rusko pôjde cestou depolarizácie ekonomiky, nie však za účelom podkopania uvedenej meny, ale kvôli vlastnej bezpečnosti. (…) Volatilita národných mien na rozvojových trhoch je veľmi veľká – tento proces je nevyhnutný, ale vytvárajú sa isté nástroje, ktoré túto volatilitu zmenšujú. V rámci BRICS bol napríklad vytvorený fond na podporu národných mien, bola založená spoločná banka. (…) Nebudem zachádzať do podrobností, ale s niektorými krajinami už máme určitý inštrumentár, ako postupovať, aby sme sa vyhli týmto rizikám.“

O genetických výskumoch USA v Gruzínsku

„Nebudem hodnotiť, nakoľko sú tie informácie vierohodné… Takýto výskum, ak naozaj prebieha, je veľmi nebezpečný a súvisí s najnovšími úspechmi na poli genetiky. O čo ide? O to, že sa hľadajú také prostriedky, ktoré môžu selektívne ovplyvňovať človeka v závislosti od jeho príslušnosti k určitému etniku.“

O dôchodkovej reforme

„Vláda realizuje rad potrebných, nepríjemných ale nevyhnutných opatrení spojených s dôchodkovou legislatívou, so zmenou dôchodkového veku. Vo všetkých štátoch je to rovnaké. Komu by sa to páčilo? Veľmi dobre chápem tých, čo sú nespokojní. Ale ak nezmeníme dôchodkovú legislatívu dnes, v každom prípade ju bude treba zmeniť zajtra alebo pozajtra.“

Viete, v čom však spočíva špecifikum Ruska? Naši ľudia sú múdri. Nepáči sa im to, ale každý normálny človek chápe, že štát k tomuto kroku pristúpiť musí.

O kľúčovom míľniku problémov Blízkeho Východu

„V jadre všetkých problémov Blízkeho Východu hrá kľúčovú úlohu faktor palestínsko-izraelského urovnania. Nech pozeráme na Blízky Východ z ktorejkoľvek strany, v konečnom dôsledku vždy dospejeme k tomuto. Preto treba urobiť všetko pre to, aby bol tento problém rozuzlený, aby boli priame kontakty medzi Izraelom a Palestínou, aby sa obnovili mnohostranné snahy o vyriešenie tejto celé desaťročia trvajúcej krízy.“

Nakoniec Putin vyjadril aj svoj vzťah k Rusku.

„Môj predchádzajúci život a práca boli viac-menej spojené so zahraničným pôsobením. Takmer 20 rokov som pracoval v spravodajských službách. Preto som Rusko samozrejme nepoznal až tak dobre. Keď som prišiel do Moskvy a začal pracovať na federálnej úrovni, uvidel som, aká je to hlboká a mohutná krajina, (…) na vlastné oči som sa presvedčil o sile a múdrosti ruského ľudu. A v tejto súvislosti bez zveličovania hovorím, že moja láska k Rusku mnohonásobne vzrástla.“

Peter Vanád