V súčasnosti existujú tri hlavné verzie Prigožinovej smrti

Prvá, najrozšírenejšia, hovorí, že Prigožinovo lietadlo bolo vyhodené do vzduchu (alebo zostrelené) na Putinov príkaz.

Druhá je, že išlo o amatérsky čin niektorých Prigožinových vnútorných nepriateľov v Ruskej federácii.

Tretia je, že lietadlo vyhodili do vzduchu zahraničné špeciálne služby, ktoré tam nastražili výbušniny. S najväčšou pravdepodobnosťou sa v Rusku táto verzia stane oficiánou.

Ak je pravdivá prvá verzia tak Prigožinova smrť vysiela veľmi jasný signál – každý, kto sa postaví ruskej štátnej mašinérii a Putinovi osobne, bude rozdrvený.

Či už je to Navaľnyj alebo Prigožin.

Rozdiel medzi nimi je v tom, že Navaľnyj nevyvolal ozbrojenú vzburu, preto je vo väzení. A Prigožin sa vzbúril, nekajal sa a bol zabitý.

To je okrem iného signál pre tých členov ruskej elity, ktorí na pozadí ťažkej vojny, Wagnerovej vzbury a ďalších problémov už odpísali Putina, rozhodli sa, že „Akello vymäkol“, „už sa ho netreba báť“, a začali hovoriť o „tranzite moci“.

Môžeme po Prigožinovej smrti očakávať vzburu „wagnerovcov“ a ich stúpencov, na ktorú sa už objavujú výzvy?

Jednoznačne môžeme povedať, že teraz to budú mať oveľa ťažšie ako pred dvoma mesiacmi alebo dokonca začiatkom júla.

Odkedy sa „wagnerovci“ odzbrojili a ukončili svoju činnosť v Rusku, presťahovali sa sčasti do Bieloruska, sčasti do Afriky a sčasti podpísali zmluvy s ruským ministerstvom obrany, už nepredstavujú takú hrozivú silu, akou boli počas júnového pochodu na Moskvu.

Ako ukázali udalosti z 23. – 24. júna, Prigožin nemá veľkú podporu v spoločnosti ani v armáde, s výnimkou úzkej skupiny radikálnych „Z-patriotov“ (aj to nie všetkých). Táto skupina môže podniknúť nejaké kroky, ale pre Kremeľ bude oveľa jednoduchšie vysporiadať sa s nimi ako so vzburou spred dvoch mesiacov. Okrem toho mnohým stúpencom Wagnera môže byť pohodlnejšie a bezpečnejšie veriť verzii, že Prigožina zabili zahraničné špeciálne služby, a vyzývať, aby „počas vojny nezasievali zmätok a nevyhrocovali situáciu“.

Vo všeobecnosti, ak opäť vychádzame z verzie, že Prigožin bol zabitý na príkaz Kremľa, logika konania ruských orgánov po vzbure je teraz jasnejšia.

Putin sa rozhodol čo najviac uspať ostražitosť Prigožina a jeho spolupracovníkov. Pozval ich na stretnutie, hovoril láskavo, venoval im pozornosť, ponúkol „možnosti zamestnania“, dokonca nechal časť štátnych zákaziek pre firmy šéfa PMC. Výsledkom bol Prigožinov súhlas s odzbrojením „Wagnera“ a zastavením jeho činnosti v Rusku, stiahnutím sa do Bieloruska a Afriky. Súbežne s tým prebiehala v armáde čistka ľudí blízkych Prigožinovi.

Nebezpečenstvo opakovania povstania sa tak do značnej miery minimalizovalo (aspoň tak si to pravdepodobne mysleli v Kremli) a 23. augusta sa rozhodli ukončiť hru.

Či sa Prigožinovi spolupracovníci pokúsia v hre pokračovať aj po jeho smrti a či sa im to podarí, uvidíme v najbližších dňoch.

Prečítajte si tiež:

• Naživo: Prigožin zahynul pri páde lietadla. Zostrelili ho?
• Wagner už je v Afrike. Čaká sa invázia západnej koalície do Nigeru