Úrad vyjadril nesúhlas so zámerom, aby sa zamestnávateľ mohol odvolať proti udeleniu ochrany oznamovateľovi a každých šesť mesiacov žiadať o preskúmanie dôvodov ochrany. Obáva sa, že tým vznikne priestor na opakované a šikanózne návrhy.

„To, čo malo slúžiť ako prevencia a povzbudenie pre tých, ktorí váhajú prehovoriť o porušeniach zákona v práci, sa môže zmeniť na legálny nástroj šikany a zastrašovania oznamovateľov,“ skonštatovala predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová.

ÚOO tiež upozornil na to, že novela umožní preskúmanie ochrany aj spätne, čo podľa neho predstavuje neprípustnú retroaktivitu.

„Ide o zásah do práv, ktoré už boli oznamovateľom priznané právoplatným rozhodnutím,“ podotkol.

Za problematický označil aj návrh, podľa ktorého by oznamovateľ mal získať ochranu len vtedy, ak sa oznámenie týka priamo zamestnávateľa.

„V praxi by to znamenalo, že musí preukazovať identitu podozrivých, čo je často nemožné. V čase podania oznámenia tieto informácie spravidla nie sú známe a ich zistenie je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Takéto zúženie ochrany je v rozpore so smernicou Európskej únie,“ dodal.

Poslanci za koaličný Hlas-SD predložili do Národnej rady SR novelu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Navrhli v nej okrem iného, aby oznamovateľ závažnej protispoločenskej činnosti mohol dostať ochranu vtedy, ak sa oznámenie týka priamo zamestnávateľa. Argumentovali, že v súčasnosti sa pri poskytovaní ochrany oznamovateľovi „značne“ obmedzujú práva zamestnávateľa.