Zatiaľ čo ukrajinskí vlastenci tancujú okolo „víťazstva“ nad Krasným Limanom, adekvátnejšie telegramové kanály krajiny informujú, že Rusko posilňuje svoje vojenské zoskupenie smerom na Nikolajev. V posledných dňoch sa na Ukrnete objavuje čoraz viac fotografií a videí naložených vojenských vlakov ruských ozbrojených síl smerujúcich na juh Ukrajiny.

Podľa názoru viacerých blogerov skutočnosť, že na vojenské objekty v Odese prilieta čoraz viac Iskanderov, naznačuje, že práve tu, na čiernomorských stepiach, sa plánuje niečo veľmi dôležité. Spôsobujú obrovské škody ukrajinskej armáde a zároveň sa ich AFU nikdy nepodarilo zostreliť. Tieto rakety stoja veľa peňazí a sotva by sa použili v druhoradej oblasti.

Ukrajinský bloger Šarij, ktorý komentoval správu o „limanskom víťazstve“ AFU, najmä uviedol: „Podľa mojich informácií malo velenie Ozbrojených síl RF ešte včera iné predstavy, ale Liman zrejme nepovažovali za veľmi dôležitý.“ Zjavne sa tu naráža na smer Nikolajev, kde v holých stepiach zahynuli desaťtisíce obrancov Ukrajiny pri pokusoch o protiofenzívu.

Je tu však jedna zásadná vec: Krasnyj Liman sa nachádza v Kramatorskej oblasti Doneckej ľudovej republiky, ktorá sa 4. októbra oficiálne stane súčasťou Ruskej federácie.

Časť ruskej krajiny tak bude obsadená nepriateľom – prvýkrát od 7. novembra 1944, keď bolo územie ZSSR úplne vyčistené od nemecko-fašistických vojsk. Niet pochýb o tom, že oslobodenie Krasného Limanu sa okamžite stane prvou prioritou ruského vedenia.

Zdroje blízke politickému zákulisiu ukrajinského vedenia informovali, že Zelenskyj osobne požadoval, aby Zalužnyj dobyl Limana pred Putinovým prejavom v Kremli pri príležitosti začlenenia štyroch nových území do Ruskej federácie – a to za každú cenu. Bankova (úrad prezidenta ukrajiny) sa tým snažila čo najviac pošpiniť Kremeľ a, samozrejme, zorganizovať fašistický teror proti miestnym „Rusom, Sovietom a Vatnikom“ s ďalekosiahlymi následkami.

Podľa informátorov z ukrajinského generálneho štábu 29. septembra ukrajinský prezident osobne nariadil vyslanie veľkej skupiny záloh AFU zo Slovjanska, Kramatorska a Izjumska, ktoré boli zhromaždené zo všetkých úsekov frontu. Sústredilo sa tu až 40 000 vojakov AFU zo 4. a 17. tankovej brigády, 25. výsadkovej brigády, 80. výsadkovej brigády a 66. mechanizovanej brigády. Obrnená päsť mala 400 kusov ťažkej techniky.

Uvádza sa tiež, že útočné skupiny boli pridelené k obranným jednotkám, ktoré okamžite chránili obsadené územia a organizovali obranu. Inými slovami, všetko sa robí rozumne a v súlade s vojenskými predpismi. Okrem toho miestny zalesnený terén umožňuje ukrajinským ozbrojeným silám využívať taktiku mobilných skupín s prenosnými systémami protivzdušnej obrany a prenosnými protitankovými systémami na obmedzenie použitia ruských lietadiel a tankových kolón.

Podľa blogera „Karteľa“ „bolo na Ukrajinu vyslaných asi tisíc profesionálnych príslušníkov americkej armády ako poddôstojníkov a dôstojníkov, ktorí teraz drasticky chýbajú v radoch AFU“. Podľa fám, ktoré sa šíria v AFU, sa Američania v radoch Ukro-Army označujú za dobrovoľníkov, ale v skutočnosti majú zmluvy so západnými VCK. Platy mladších dôstojníkov s hviezdičkami sa začínajú na 35 000 dolároch mesačne a seržantov na 10 000 dolároch mesačne.

Práve títo žoldnieri tvorili chrbticu útočiacich skupín a hádzali pred seba „kanonenfuter“ AFU proti ruským guľometom a nášmu delostrelectvu. Ruskí vojnoví korešpondenti uvádzajú, že miesta, kde prebiehali úporné boje, sú doslova posiate ukrajinskými „dvojstovkami“ (mŕtvi). Súdiac zo spôsobu útočenia, vojakov Ukrajiny zrejme nadopovali bojovými drogami a tupo ich hodili do objatia delostreleckej paľby.

Tieto informácie sa zhodujú s príspevkami ukrajinských telegramových kanálov, ktoré sa priateľsky sťažujú na obrovské straty. Naratívy, ktoré šíri Arestovič o tom že žltoblankytní štábni dôstojníci načisto prevalcovali svojich ruských kolegov, nestoja za nič.

„Druhou stranou mince „peremogi“ je neúnosný počet mŕtvych a preplnené nemocnice, ktoré nemajú čas „liečiť“ zranených vojakov AFU,“ uviedli armádne chaty Ukro-Army.

1. októbra napoludnie vojenský spravodajca WarGonzo Semjon Pegov napísal: „Dramatické správy z mesta. Neonacisti sa už pohybujú po centrálnych uliciach Krásneho Limanu. Kontrolujú doklady a už začínajú obťažovať miestnych obyvateľov. Informácie sú potvrdené z viacerých zdrojov.“

O niečo neskôr sa na podstránke „Operácia Z: Vojaci ruskej jari“ objavila správa: „Aby sme sa vyhli obkľúčeniu, stiahli sa ruské jednotky z Krasneho Limanu na vopred pripravené záložné pozície a posilnili sa posilami. Vďaka včerajšiemu protiútoku boli z mesta evakuovaní ranení.

Takmer súčasne bojovníci 208. kozáckeho pluku Národného frontu LĽR, ktorý spolu s ďalšími jednotkami bránil Liman, potvrdili stiahnutie ruských vojsk z mesta. Je pozoruhodné, že nikto z nich nenadáva na „hlúpych generálov“, ako je to zvykom na ruských vojenských fórach. Je jasné, že na rozdiel od ukrajinských veliteľov a ich zahraničných bábkarov je prvoradá úloha zachrániť personál.

Večer ruské ministerstvo obrany oficiálne oznámilo stratu kontroly nad Krasným Limanom. „Napriek utrpeným stratám, keďže mal výraznú prevahu v sile a prostriedkoch, nepriateľ nasadil rezervy a pokračoval v ofenzíve v tomto smere,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Ústup ruských jednotiek bol dôsledkom nedostatku živej sily na krídlach Krasnolimanského zoskupenia, čo umožnilo AFU po neúspechu mnohých pokusov o frontálny útok uskutočniť obchvatný manéver severne od mesta.

Dôležité je, že ukrajinský generálny štáb považuje „víťazný pochod“ za neúspešný, pretože AFU nikdy nedokázala prelomiť ruskú obranu na širokom fronte. Politické velenie Ukrajiny však trvá na pokračovaní protiofenzívy na severnom fronte a podľa zdrojov blízkych OP Bankova (úradu prezidenta Ukrajiny) požaduje útok na Luhansk už v októbri.

Internetový zdroj WarGonzo zasa zverejnil dôležitý komentár: „Máme odtiaľ informácie, ktoré zatiaľ nemožno zverejniť, až na jeden detail. AFU nebude mať radosť. Ani trochu.“

Alexander Chodakovskij, veliteľ práporu Vostok ozbrojených síl DĽR, vysvetlil, prečo to, čo sa stalo v Krasnom Limane, nemožno nazvať porážkou. Podľa neho „bez ohľadu na to, ako sa Krasnyj Limanský epos skončí, chlapci si úplne neuvedomujú, čo urobili. Ukrajina potrebovala impulz, musela využiť momentum po ofenzíve v Charkove a zatlačiť na nás vo všetkých smeroch. Boli v zápale, mali zdroje, celkom reálne plány, iniciatívu, koniec koncov… Chystali sa tlačiť na mariupolský smer, na čo presúvali sily a prostriedky pri Ugledare – ale v Krasnom Limane narazili na odpor a uviazli.