„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC OBALY.

Pozitívnym trendom je aj vysoká miera zhodnotenia vyzbieraného odpadu. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta, pričom celkové zhodnotenie vrátane energetického využitia predstavuje 91,8 percenta. Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu. K zlepšeniu prispel najmä systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý funguje od roku 2016. Od jeho zavedenia sa výrazne zvýšila aj miera recyklácie komunálneho odpadu – z 15 percent v roku 2015 na viac ako 50 percent v roku 2023. Slovensko tak už dnes do veľkej miery plní ciele Európskej únie stanovené na rok 2030 a v recyklácii obalov patrí medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie.

Napriek pozitívnym výsledkom však významná časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. Tento typ odpadu je zároveň najnákladnejší na spracovanie, keďže končí na skládkach alebo v zariadeniach na energetické zhodnotenie. „Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ dodala Stachová.

Rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je zásadný aj z pohľadu financovania. Triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov sú financované výrobcami prostredníctvom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Naopak, náklady na zmesový odpad znášajú mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov obyvateľov. Platí pritom jednoduchá rovnica – čím viac odpadu sa podarí vytriediť, tým menej ho skončí v čiernych kontajneroch a tým nižší je tlak na zvyšovanie poplatkov.

Poplatky za zmesový komunálny odpad dlhodobo rastú. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na skládkovanie, rast cien energií, dopravy a inflácia. Množstvo odpadu v čiernych kontajneroch však môžu ovplyvniť aj samotní obyvatelia svojím prístupom k triedeniu. „Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ uzavrela Stachová.