Silné dažde spôsobili záplavy v Pakistane a na severe Číny. Kanada, Škótsko a Grécko bojovali s požiarmi zhoršenými suchom a v Ázii aj Škandinávii padali nové teplotné rekordy.

„Dva roky po najteplejšom júli v histórii sa séria nedávnych globálnych teplotných rekordov skončila,“ uviedol riaditeľ služby Copernicus Carlo Buontempo. „To však neznamená, že klimatická zmena sa zastavila. Naďalej sme svedkami jej dôsledkov.“

Priemerná globálna teplota bola v júli o 1,25 stupňa Celzia vyššia ako v predindustriálnom období, čo je síce menej ako v rekordných rokoch 2023 a 2024, no naďalej nad cieľom Parížskej dohody. Aj tento „malý“ nárast znamená, že búrky, vlny horúčav a ďalšie extrémy sú ničivejšie a smrteľnejšie. V Perzskom zálive, Iraku a po prvýkrát aj v Turecku teploty prekročili 50 stupňov Celzia, v Číne a Pakistane si prívalové dažde vyžiadali stovky obetí. V Španielsku pripísali horúčavám viac ako tisíc úmrtí.

Hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého je spaľovanie ropy, uhlia a plynu. „Ak rýchlo nezastabilizujeme koncentrácie skleníkových plynov, musíme počítať nielen s novými rekordmi, ale aj s horšími dôsledkami,“ varuje Buontempo.

Júl bol tretí najteplejší aj v prípade teploty morskej hladiny, pričom v Nórskom a Severnom mori, ako aj v severnom Atlantiku padli lokálne rekordy. Rozsah arktického morského ľadu bol o 10 % nižší ako priemer, čo je druhá najnižšia hodnota za 47 rokov satelitných meraní. V Antarktíde bol rozsah ľadu tretí najnižší v histórii. Oceány absorbujú až 90 % prebytočného tepla spôsobeného globálnym otepľovaním.