18:50 – Najprv ukončenie nepriateľských akcií, potom záruky, povedal Donald Trump.

Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Keď Donald Trump hovoril o Ukrajine, dal jasne najavo, že jeho priority sa líšia od európskych.

Zatiaľ čo Ukrajina potrebuje na dosiahnutie mierovej dohody bezpečnostné záruky, Trump povedal, že najprv sa musia zastaviť boje.

„Ešte predtým, ako o tom začnem uvažovať, chcem urovnať vojnu, ukončiť vojnu,“ povedal.

„Pokiaľ ide o otázku budúcich bezpečnostných záruk – to je jednoduchá časť. Tá ťažšia časť je dosiahnuť urovnanie,“ dodal Trump.

18:25 – Ukrajina a Rusko by mali začať rokovania, povedal Trumpov poradca Mike Waltz. „Obe strany musia zasadnúť za rokovací stôl,“ povedal na brífingu v Bielom dome.

„S Rusmi sme uzavreli počiatočnú dohodu. Ukrajinci majú skvelú príležitosť prepojiť naše ekonomiky prostredníctvom dohody o nerastných surovinách. Bohužiaľ, na začiatku sa veci nevyvíjali dobre, ale máme šancu veci zvrátiť,“ dodal Waltz.

Podľa neho budú Kyjev a Washington rokovať o dohode o surovinách a prímerí v Saudskej Arábii.

17:30 – Putin je pripravený súhlasiť s prímerím s Ukrajinou za určitých podmienok, uviedol BIoomberg.

Podľa zdrojov je Rusko pripravené rokovať o dočasnom prímerí na Ukrajine za predpokladu, že sa dosiahne pokrok smerom ku konečnému mierovému urovnaniu.

Zdroje uviedli, že v rámci dohody o zastavení bojov bude Putin trvať na „jasnom pochopení základných princípov konečnej mierovej dohody“.

Rusko bude trvať najmä na stanovení parametrov prípadnej mierovej misie vrátane dohody o tom, ktoré krajiny sa na nej zúčastnia. Rusko odmietlo účasť európskych krajín, ale nemá námietky proti tomu, aby krajiny ako Čína, ktoré boli v konflikte neutrálne, nasadili na Ukrajine svoje sily.

16:40 – Trumpovo „objatie Putina“ núti Nemecko uvažovať o jadrových zbraniach, píše denník The Wall Street Journal.

Na otázku, či by Nemecko malo vybudovať vlastný arzenál, to pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz nevylúčil, avšak s výhradou, že „dnes to nie je potrebné“.

Od konca studenej vojny žiadny nemecký líder nevyzval na vytvorenie alternatívy k jadrovému odstrašeniu USA v Európe, konštatuje WSJ.

Trump ani členovia jeho tímu sa nevyjadrili, že chcú stiahnuť vojská z Európy. Americký prezident sa však o to pokúšal vo svojom prvom funkčnom období a teraz sa „snaží o détente“ s Putinom, čo podkopáva dôveryhodnosť štátov v EÚ.

„Prečo by si mal Putin myslieť, že ak dôjde k eskalácii v Európe, Trump použije jadrovú odpoveď? Každý Trumpov krok hovorí o opaku,“ povedal politológ Maximilian Terhalle, hosťujúci pracovník Hooverovho inštitútu na Stanfordovej univerzite.

Napriek tomu sa britský ani francúzsky arzenál, ktoré nemajú viac ako sto hlavíc, nedá porovnať s ruským arzenálom, ktorý má približne 6 000 hlavíc.

„Francúzsko a Británia už majú minimálne dôveryhodnú jadrovú odstrašujúcu kapacitu, ale vždy fungovali s podporou USA,“ hovorí Alexander Balfrass, vedúci oddelenia stratégie, technológie a kontroly zbrojenia v Medzinárodnom inštitúte pre strategické štúdie.

16:30 – V posledných dňoch „narastá Trumpov hnev“ nad správaním Ruska a údermi na Ukrajine uprostred jeho pokusov o začatie mierového procesu, píše Axios s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu.

15:45 – Trumpovo vyhlásenie o možnosti uvalenia sankcií na Rusko pravdepodobne súvisí s dnešným masívnym raketovým útokom Rusov na ukrajinský energetický sektor.

Po ňom sa na Ukrajine a na Západe začali ešte aktívnejšie pýtať, prečo Trump vyvíja tlak len na jednu stranu (Kyjev), vynucuje si rokovania, oslabuje okrem iného aj možnosti OS SR odraziť ruské nálety (zastavenie dodávok rakiet pre protivzdušnú obranu a prieskum na varovanie pred útokmi), zatiaľ čo na Rusko netlačí.

Preto sa Trump snaží ukázať, že vyvíja tlak na obe strany, a svoje posolstvo ukončil výzvou Ukrajine aj Rusku, aby čo najskôr zasadli za rokovací stôl.

Hrozby nových sankcií voči Rusku budú v Kyjeve určite privítané s nadšením. Po dnešnom údere Zelenskyj už aktívne presadzuje svoju myšlienku dočasného moratória na letecké útoky na infraštruktúru v snahe povzbudiť Trumpa, aby prijal tento plán, ktorý Rusko pravdepodobne s takmer 100 % pravdepodobnosťou odmietne, po čom rokovania stroskotajú.

Samotný Trump si to pravdepodobne uvedomuje, a preto naďalej trvá na čo najskoršom úplnom (nie čiastočnom, ako chce Zelenskyj) prímerí.

Zároveň dáva najavo, že v prípade potreby je pripravený vyvinúť tlak aj na Rusko.

14:55 – Trump uviedol, že môže zaviesť rozsiahle sankcie proti Ruskej federácii, pretože „ničí“ Ukrajinu na fronte.

„Vzhľadom na to, že Rusko teraz absolútne „ničí“ Ukrajinu na bojisku, vážne zvažujem masívne bankové sankcie, sankcie a clá proti Rusku, kým sa nedosiahne prímerie a konečná mierová dohoda. Rusko a Ukrajina, okamžite si sadnite za rokovací stôl, kým nie je neskoro,“ napísal prezident USA.

14:00 – Ukrajina a USA môžu podpísať dohodu o nerastných surovinách počas budúcotýždňového stretnutia v Rijáde, ale zatiaľ takáto jasná dohoda neexistuje.

Informoval o tom hovorca ministerstva zahraničných vecí Georgij Tychij .

„Myslím si, že nepochybne toto stretnutie, ktoré sa bude konať v Saudskej Arábii, je jednou z príležitostí (na podpísanie dohody s USA o nerastných surovinách – pozn. red.) To je pravda. Ale nepredbiehajme a uvidíme, ako sa veci budú vyvíjať ďalej,“ povedal.

13:05 – Ukrajina sa nebude ospravedlňovať USA za konflikt medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome, uviedol poradca šéfa OP Podoljak.

„Mal (Zelenskyj – pozn. red.) absolútnu pravdu vo forme aj obsahu, keď sa snažil našim americkým partnerom odovzdať kľúčový odkaz: bez vyvíjania tlaku na Rusko sa nič neurobí. Nie je možné dosiahnuť pozitívne výsledky spoliehaním sa na dobrovoľné ústupky Moskvy. Mierové rokovania nie sú možné bez donútenia Ruska. Náš prezident neúnavne vysvetľuje našim partnerom, o akú vojnu ide a kto ju vyprovokoval… Preto sa nebudeme ospravedlňovať za údajnú chybu, ktorá nebola,“ povedal Podoljak v rozhovore pre Le Point.

Pripomeňme, že samotný Zelenskyj vyjadril „ľútosť“ Trumpovi za to, čo sa stalo v Bielom dome po tom, ako zastavil vojenskú pomoc Ukrajine. A tiež vyjadril pripravenosť ďalej pracovať „pod silným vedením prezidenta Trumpa“ na ceste k mieru na Ukrajine.

11:45 – Pred Zelenského návštevou v Bielom dome Trumpova administratíva hrozila Ukrajine odhalením korupcie ukrajinských úradníkov, aby ju prinútila podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Napísal to publicista denníka The Washington Post David Ignatius s odvolaním sa na zdroje.

Aj podľa neho Biely dom kontaktoval Zalužného – „hlavného politického rivala Zelenského“.

11:05 – Približná mapa nočného raketového útoku na Ukrajinu.

Zasiahnuté boli odvetvia energetiky a plynárenstva.

08:30 – Americká letecká spoločnosť Maxar Technologies zakázala Ukrajine prístup k svojim satelitným snímkam s poznámkou „na administratívnu žiadosť“.

Informoval o tom profilový portál Militarnyj s odvolaním sa na viacerých používateľov komerčnej služby.

Publikácia tvrdí, že ide o dôsledok Trumpovho rozhodnutia zastaviť výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou.

Pomocou Maxaru experti a novinári sledovali pohyb ruských vojsk a výsledky príletov rakiet.

08:05 – Infraštruktúra na dodávku elektriny a plynu na Ukrajine bola poškodená.

Na Ukrajine bola poškodená energetická a plynová infraštruktúra, uviedol minister energetiky German Galuščenko.

“Tam, kde je to možné, pracujú záchranári a energetici na odstraňovaní následkov. Vyvíjajú sa snahy o obnovenie normálnych dodávok elektriny a plynu,” citovalo ho ministerstvo na svojom kanáli Telegram.
Galuščenko hovoril o zariadeniach plynárenskej a energetickej infraštruktúry “na celej Ukrajine” bez bližších podrobností.

Od piatkových skorých ranných hodín boli hlásené výbuchy v ukrajinských oblastiach Vinnica, Kyjev, Poltava a Sumy, ako aj v mestách ivano-Frankovsk, Odesa, Ternopol a Charkov. V celej krajine sa stále ozývajú sirény.

07:45 – Ruské jednotky prakticky odrezali väčšinu ukrajinského predmostia v Kurskej oblasti od hranice. Svedčí o tom mapa Deep State.

Pokračovali v postupe na západ južne od Suja v oblasti Kurilovky a v juhozápadnej časti ukrajinského predmostia prerazili takmer až k ukrajinským hraniciam.

07:40 – Zelenskyj tiež cestuje do Saudskej Arábie na rokovania medzi USA a Ukrajinou, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň.

„Budúci týždeň v pondelok je naplánovaná moja návšteva Saudskej Arábie, kde sa stretnem s korunným princom. Potom môj tím zostane v Saudskej Arábii, aby pracoval s americkými partnermi. Ukrajina má najväčší záujem o mier,“ povedal ukrajinský prezident.

07:20 – Ukrajina chce dohodu, uviedol Trump.

Zároveň uviedol, že „za posledné dva dni sme dosiahli významný pokrok v rokovaniach s Ruskom a Ukrajinou“.

07:00 – Európska únia na svojom samite schválila plán na zvýšenie vojenských výdavkov.

Predstavila ho šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Návrh plánu už bol zverejnený, a to v rovnakej podobe, v akej bol zahrnutý do rozhodnutia Európskej rady.

Pripomeňme, že hlavnou myšlienkou je odstrániť obmedzenia týkajúce sa deficitu národných rozpočtov krajín EÚ – aby sa dlhový mechanizmus nezapočítaval do zvyšovania vojenských výdavkov.

Ako uvádza Deutsche Welle, členské štáty EÚ vzali do úvahy aj nápad Európskej komisie (ktorý však ešte musí byť schválený) vyčleniť 150 miliárd eur vo forme úverov na investície do obrany. Ide o vývoj a výrobu systémov protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, rakiet, munície a bezpilotných lietadiel.

Militarizácia EÚ sa má uskutočňovať v spolupráci s NATO

Militarizácia Európy bude prebiehať v spolupráci s NATO, pričom prioritný status bude mať delostrelectvo a rakety dlhého doletu, bezpilotné lietadlá a protidronové systémy, uviedla Európska rada vo svojom záverečnom vyhlásení.

Na samite sa “určuje tento prvý zoznam prioritných oblastí, v ktorých sa má konať na úrovni EÚ v oblasti spôsobilostí, pričom sa zohľadňujú skúsenosti získané <…> na Ukrajine <…> v plnej súčinnosti s NATO: protivzdušná a protiraketová obrana; delostrelecké systémy vrátane spôsobilostí na hĺbkový presný úder; rakety a munícia; bezpilotné lietadlá a protidronové systémy; strategické prostriedky, a to aj vo vzťahu k vesmíru a ochrane kritickej infraštruktúry; vojenská mobilita; kybernetika; umelá inteligencia a elektronický boj.”

06:30 – Rusi zasadili úder ukrajinskému energetickému a plynárenskému sektoru.

Škody potvrdil minister energetiky Haluščenko. Uviedol, že energetická a plynová infraštruktúra v rôznych regiónoch Ukrajiny je pod paľbou.

V Ternopile boli hlásené výpadky plynu v dôsledku zasiahnutia priemyselného zariadenia. Objavili sa aj správy o leteckých útokoch na plynovú infraštruktúru v Poltavskej oblasti.

K náletu na infraštruktúru došlo aj v Charkove.