Štyria z desiatich Slovákov vstupujú do jesene bez poriadnej rezervy

Podľa prieskumu inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko nemalo ešte pred letom žiadnu finančnú rezervu 21,5 percenta respondentov. Ďalších 18,4 percenta malo k dispozícii najviac 500 eur. Takmer štyria z desiatich Slovákov tak vstupujú do jesene bez rezervy alebo len s veľmi obmedzenou sumou. Na opačnej strane je 34,7 percenta ľudí, ktorí majú vytvorenú rezervu vyššiu ako 1 500 eur. Výsledky tak ukazujú výrazné rozdiely v schopnosti domácností zvládať nečakané finančné situácie.

Problémom pritom nemusí byť iba samotná výška existujúcich úspor. Dôležité je aj to, či si domácnosť dokáže rezervu pravidelne dopĺňať. A práve tu sú čísla pomerne výrazné. Vôbec nič si počas mesiaca nedokáže odložiť 17,4 percenta opýtaných a ďalších 23,7 percenta si dokáže odložiť najviac 50 eur. Spolu teda ide o 41,1 percenta respondentov.

Najväčšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí si dokážu mesačne odložiť 51 až 200 eur. Týka sa to 29,3 percenta opýtaných. Ďalších 13,6 percenta si vie odložiť 201 až 500 eur a viac ako 500 eur mesačne dokáže ušetriť 7,1 percenta respondentov. „Finančné problémy sa často nezačínajú veľkým dlhom. Začnú sa menšími výpadkami v rozpočte a problém vzniká najmä vtedy, keď prídu opakovane. Aj domácnosť, ktorá dokáže zvládnuť jeden nečakaný výdavok, môže mať problém pri druhom alebo treťom v krátkom čase. Práve preto je dôležité nevnímať rezervu ako jednorazovo odloženú sumu, ale ako súčasť bežného finančného plánovania,“ upozorňuje výkonný riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.

Prieskum zároveň ukázal, čo by sa stalo, keby domácnosť musela nečakane zaplatiť 300 eur. Viac ako tretina respondentov, konkrétne 36,4 percenta, by takýto výdavok pokryla z úspor. Ďalších 22,2 percenta by sumu zaplatilo z bežného príjmu a 14,4 percenta by muselo znížiť svoje aktuálne výdavky. Takmer každý desiaty Slovák by si pri takejto situácii musel požičať od rodiny alebo kamarátov. Túto možnosť uviedlo 9,4 percenta opýtaných. Ďalších 9,7 percenta respondentov vôbec nevie, ako by 300-eurový nečakaný výdavok vyriešilo, pričom by pre nich predstavoval problém.

Ženy majú na investovanie talent, no stále ho nevyužívajú. Brzdia ich stereotypy aj nízke sebavedomie

Pre 4,7 percenta by síce nečakaná platba bola zvládnuteľná, no museli by kvôli nej nechať neuhradenú inú platbu. Práve takýto spôsob riešenia môže byť podľa EOS KSI Slovensko varovným signálom. Ak domácnosť začne jednu dieru v rozpočte zalepovať tým, že odloží inú platbu, pri opakovaných nečakaných výdavkoch sa finančné problémy môžu postupne nabaľovať.

Rozdiely sa ukázali aj v tom, ako Slováci dôverujú svojej schopnosti zvládnuť nečakaný výdavok vo výške 300 eur. Vysokú dôveru, že by takúto situáciu zvládli, deklarovalo 42,9 percenta respondentov. Naopak, veľmi nízku dôveru vo vlastnú schopnosť zvládnuť takýto výdavok malo 18,7 percenta opýtaných, pričom 9,5 percenta si neverilo vôbec.

„Dáta ukazujú, že samotná schopnosť zvládnuť nečakaný výdavok ešte nehovorí, akým spôsobom ho domácnosť pokryje. Časť ľudí siahne na úspory, časť ho zvládne z bežného príjmu a ďalší už musia obmedziť iné výdavky alebo hľadať pomoc inde. Práve spôsob riešenia nám veľa hovorí o skutočnej finančnej odolnosti,“ vysvetľuje Václav Hřích, riaditeľ prieskumnej agentúry AKO.

September preto môže byť pre domácnosti vhodným momentom na nový pohľad na rodinný rozpočet. Po lete nejde len o to spočítať, koľko peňazí zostalo po dovolenkách či nákupoch, ale najmä preveriť, či zostáva dostatok prostriedkov na pravidelné platby a či je vytvorená rezerva na udalosti, ktoré sa nedajú naplánovať.

„Neočakávané udalosti sú súčasťou života každej domácnosti. Rezerva nedokáže zabrániť tomu, aby prišli, ale dokáže výrazne zmeniť spôsob, akým ich zvládne. Aj menšia suma odkladaná pravidelne, napríklad 30 či 50 eur, vytvára priestor na to, aby jeden neplánovaný výdavok nespustil ďalšie finančné problémy,“ uzatvára Peter Čanda, špecialista EOS KSI Slovensko.