Starmer: Británia je pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov

„Spojené kráľovstvo je pripravené zohrať vedúcu úlohu pri urýchlení práce na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

To zahŕňa ďalšiu podporu ukrajinskej armády, kde sa Spojené kráľovstvo už zaviazalo poskytovať 3 miliardy libier (3,8 miliardy USD – TASS) ročne minimálne do roku 2030.

Znamená to však aj pripravenosť a ochotu prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu tým, že v prípade potreby nasadíme vlastné jednotky,“ povedal premiér.

Veľmi hlboko pociťujem zodpovednosť, ktorá je spojená s potenciálnym nasadením britských vojakov a vojačiek do nebezpečenstva. Ale akákoľvek úloha pri pomoci zaručiť bezpečnosť Ukrajiny je pomocou zaručiť bezpečnosť nášho kontinentu a bezpečnosť tejto krajiny,“ zdôraznil Starmer.

Podľa neho je otázka budúcnosti Ukrajiny „existenčná pre celú Európu“. V tejto súvislosti musia európske krajiny zvýšiť výdavky na vlastnú obranu, dodal Starmer.

„Musíme ukázať, že to s vlastnou obranou a znášaním vlastného bremena myslíme naozaj vážne. Hovorili sme o tom príliš dlho – a prezident (USA) (Donald) Trump má pravdu, keď požaduje, aby sme sa do toho pustili. Ako európske národy musíme zvýšiť naše výdavky na obranu a prevziať väčšiu úlohu v NATO,“ zdôraznil premiér.

Mierové sily na Ukrajine Podľa denníka The Daily Telegraph Starmer po prvýkrát explicitne uviedol, že zvažuje myšlienku vyslania britského vojenského kontingentu na Ukrajinu.

Noviny poznamenali, že cieľom premiérových vyjadrení je vyvinúť tlak na ostatné európske hlavné mestá, najmä na Berlín, aby po skončení bojov vyslali na Ukrajinu svoje jednotky.

Noviny dodali, že Starmer sa rozhodol verejne podporiť vyslanie vojsk na túto územie vzhľadom na vyhlásenia predstaviteľov USA na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Denník Daily Telegraph zdôraznil, že stále nie je jasné, ako by mohli vyzerať tzv. mierové sily európskych krajín na Ukrajine.

Podľa novín by tieto jednotky mohli byť nasadené nie na frontovej línii, ale za chrbtom ukrajinských vojakov, ktorí by boli rozmiestnení priamo na novej rusko-ukrajinskej hranici.

Očakáva sa, že európski lídri budú o tomto návrhu diskutovať na stretnutí v Paríži 17. februára.

Nadchádzajúce kontakty s Trumpom

Starmer tiež zdôraznil, že Európa a USA by mali spolupracovať na dosiahnutí trvalého mieru na Ukrajine.

Uviedol, že v blízkej budúcnosti sa chce stretnúť s Trumpom, aby s ním prediskutoval bezpečnostné záruky USA pre Kyjev.

„Podpora USA bude naďalej rozhodujúca a bezpečnostné záruky USA sú nevyhnutné pre trvalý mier, pretože len USA môžu odradiť [ruského prezidenta Vladimira] Putina od ďalšieho útoku.

Preto sa v najbližších dňoch stretnem s prezidentom Trumpom a budem s ním a so všetkými našimi partnermi z G7 spolupracovať, aby sme pomohli zabezpečiť silnú dohodu, ktorú potrebujeme,“ napísal premiér.

Starmer tiež zopakoval postoj Londýna, že mier na Ukrajine „nemôže nastať za každú cenu“, predstavitelia Kyjeva by mali zasadnúť za rokovací stôl a Ukrajina je na „nezvratnej ceste“ k členstvu v NATO, hoci to „môže trvať“.

Premiér tiež Trumpovi pripomenul chaotické sťahovanie amerických vojsk z Afganistanu v roku 2021 s tým, že takýto scenár by sa nemal dopustiť.

„Som si istý, že aj prezident Trump sa tomu bude chcieť vyhnúť,“ poznamenal.

„Tieto rozhodujúce dni, ktoré sú pred nami, rozhodnú o budúcej bezpečnosti nášho kontinentu. Ako poviem v Paríži, mier prichádza prostredníctvom sily. Ale platí to aj naopak. Slabosť vedie k vojne,“ uzavrel Starmer.

Prečítajte si tiež

• Európa údajne pracuje na pláne vyslania armády na Ukrajinu
• Aký je reálny počet vojakov, ktoré by dokázalo NATO vyslať na Ukrajinu
• Macron zvažuje vyslanie vojakov na Ukrajinu