„Vigíliu“ si môže kňaz vykonať individuálne, alebo v spoločenstve s ďalšími spolubratmi. Tam, kde pôsobí farár spolu s kaplánmi, je vhodné, aby sa modlili spoločne.

Biskup v pozvaní pripomína, že osobná vigília je návratom do večeradla – k chvíli, keď Ježiš povolal apoštolov, aby boli s ním. Skôr, než ich poslal kázať, ich pozval zostať pri sebe. Aj dnes podľa neho kňazi potrebujú chvíľu, keď nemusia nič hovoriť ani dokazovať, ale jednoducho zostanú s Kristom.

Zároveň vyjadruje túžbu, aby vigília nebola vnímaná ako ďalšia povinnosť, ale ako chvíľa odpočinku pri Pánovom Srdci, čas ticha, modlitby a obnovenia vnútorného pokoja. Modlitbová vigília sa má konať pred vyloženou Oltárnou sviatosťou alebo pred svätostánkom v kostole či kaplnke farnosti, kde kňaz pôsobí.”

TK KBS informoval Lukáš Filický

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk